Celosvetový samit o zdraví, ktorý sa konal v Ríme 21. mája 2021, zvolali predsedníčka Ursula von der Leyen a taliansky premiér Mario Draghi. Tento historicky prvý samit skupiny G20 venovaný zdraviu otvoril novú kapitolu celosvetovej zdravotnej politiky.

Na tomto stretnutí sa svetoví lídri zaviazali v tzv. Rímskej deklarácii k multilateralizmu, celosvetovej spolupráci v oblasti zdravia a k zvýšeniu kapacít na výrobu očkovacích látok na celom svete, aby táto pandémia bola poslednou pandémiou – s cieľom zabrániť ďalším obdobným krízam v otázke zdravia.

Čo ukotvila Rímska deklarácia?

Lídri sa uzniesli na celkovo 16 kľúčových bodoch, ktoré nastavujú smerovanie zdravotnej politiky do budúcna.

1. Podporovať a zlepšovať existujúcu mnohostrannú zdravotnú architektúru pripravenosti, prevencie, detekcie a reakcie s primerane, udržateľne a predvídateľne financovaným a efektívnym WHO v jej centre.
2. Pracovať na lepšej podpore a úplnej implementácii, monitorovaní a dodržiavaní medzinárodných zdravotných predpisov a na lepšej implementácii viacsektorového prístupu.
3. Podporovať prístupy v rámci všetkých politík v oblasti zdravia v rámci celej spoločnosti so vzájomným posilňovaním národných a komunitných prvkov a presadzovanie zodpovednosti na najvyšších úrovniach verejnej správy na dosiahnutie lepšej pripravenosti, prevencie, odhaľovania a adekvátnej reakcie.
4. Podporovať multilaterálny obchodný systém, berúc do úvahy ústrednú úlohu WTO a dôležitosť otvorených, odolných, diverzifikovaných, bezpečných, efektívnych a spoľahlivých globálnych dodávateľských reťazcov v celom hodnotovom reťazci v súvislosti so zdravotnými krízami.
5. Umožniť nestranný, cenovo dostupný, včasný a globálny prístup k vysoko kvalitným, bezpečným a účinným nástrojom prevencie, detekcie a reakcie, podporovať inkluzívne a odolné zdravotné systémy; a rovnako tak podporovať silné systémy dodávania vakcín, dôveru v očkovanie a zdravotnú gramotnosť.
6. Podporovať krajiny s nízkym a stredným príjmom pri budovaní odborných znalostí a rozvoji miestnych a regionálnych výrobných kapacít pri zlepšovaní výrobných, manipulačných a distribučných kapacít. Ďalej umožňovať zvýšené využívanie zdravotníckych technológií a digitálnu transformáciu zdravotníckych systémov.
7. Uľahčovať zdieľanie údajov, budovanie kapacít, licenčné dohody a dobrovoľné prenosy technológií a know-how za vzájomne dohodnutých podmienok.
8. Posilniť podporu existujúcich štruktúr pripravenosti a prevencie na spravodlivú imunizáciu proti chorobám, ktorým sa dá predísť očkovaním, a programov dohľadu a zdravia v rámci poskytovania integrovaných služieb a zabezpečením toho, aby nikto nezostal pozadu.
9. Investovať do celosvetovej pracovnej sily v zdravotníctve, investovať do zdravia v komunitách a do zdravotných systémov, investovať do multilaterálnych mechanizmov vedených WHO na uľahčenie kapacít pomoci a reakcie.
10. Investovať do primeraného financovania, školenia a personálneho zabezpečenia diagnostických verejných laboratórií a laboratórií pre zdravie zvierat a rýchlo a bezpečne zdieľať údaje a vzorky počas mimoriadnych udalostí.
11. Investovať do ďalšieho vývoja a zlepšovania interoperabilných systémov včasného varovania, sledovania a spúšťacích systémov.
12. Investovať predvídateľne, efektívne a primerane, v súlade s národnými kapacitami, do domácej, medzinárodnej a multilaterálnej spolupráce v oblasti výskumu, vývoja a inovácií pre nástroje zdravotných systémov.
13. Koordinovať farmaceutické a nefarmaceutické opatrenia a núdzové reakcie (vrátane online koordinácie krízových a operačných stredísk) v kontexte udržateľnej a spravodlivej obnovy.
14. Zvýšiť účinnosť opatrení pripravenosti a reakcie podporou a presadzovaním zmysluplného a inkluzívneho dialógu s miestnymi komunitami, občianskou spoločnosťou, pracovníkmi v prvej línii, zraniteľnými skupinami, ženskými a inými organizáciami a všetkými ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami a bojom proti dezinformáciám.
15. Riešiť potrebu zdokonalených, racionálnych, udržateľných a predvídateľných mechanizmov na financovanie dlhodobej pripravenosti na pandémiu, prevencie, detekcie a reakcie, ako aj nárastu kapacity, ktoré sú schopné rýchlo mobilizovať súkromné a verejné prostriedky a zdroje koordinovaným, transparentným a kolaboratívnym spôsobom.
16. Usilovať sa o zabezpečenie účinnosti týchto mechanizmov financovania, a to aj využitím zmiešaného financovania, inovatívnych mechanizmov, verejných, súkromných zdrojov a fondov medzinárodných finančných inštitúcií.

Dôležitým odkazom samitu je zabezpečiť prístup k bezpečným a cenovo dostupným vakcínam proti ochoreniu COVID-19 na celom svete, a najmä v krajinách s nízkym a stredným príjmom, čo je pre Európsku úniu prioritou.

Zároveň, samit priniesol správu, že EÚ, jej inštitúcie a všetkých 27 členských štátov – takzvaný Tím Európa  sa podelí s krajinami s nízkym a stredným príjmom aspoň o 100 miliónov dávok. Pozitívom je, že takto stanovený cieľ bude pravdepodobne prekročený a Tím poskytne až okolo 200 miliónov dávok všetkým krajinám, ktoré o to prejavia záujem.

 Zdroj fotografie: https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/p051187-677468.jpg