Zápasy sezóny 2024/2025 sme sa rozhodli venovať fakultám UMB a ako prvý zápas v roku 2025, ktorý je zároveň súčasťou  podujatia Open Semester Game - Summer je venovaný našej najstaršej fakulte - Pedagogickej fakulte UMB. Otázky sme tentokrát položili pani dekanke   doc. PaedDr. Lenke Rovňanovej, PhD., univ. profesorke.

• Pani dekanka, aké športy a či vôbec Vás lákali keď ste boli dieťa, chceli ste byť niekedy hokejistkou, prípadne športovkyňou ? 

Vyrastala som v podtatranskom priemyselnom a športovom mestečku Svit až do roku 1986, kedy som odišla na VŠ štúdium do Prešova. V našom malom meste bolo nekonečne veľa kvalitných príležitostí pre aktívne športovanie. Ja a moje dve mladšie sestry sme si mali z čoho aj s podporou našich rodičov vyberať. Ja som sa venovala atletike, gymnastike, lyžovaniu a volejbalu. Tomu poslednému športu som zostala verná až do 40 – ky a to aktívne vo všetkých súťažných kategóriách a na rôznych úrovniach.

• Ako si spomínate na Vaše vysokoškolské štúdium, čo si vybavíte ako prvú spomienku, keď povieme - vysoká škola, vysokoškolské štúdium.

Na vysokoškolské štúdium mám veľmi dobré spomienky. Absolvovala som ho na Filozofickej fakulte v Prešove  UPJŠ so sídlom v Košiciach v rokoch 1986 – 1990.  Študovala som učiteľstvo pedagogiky a ruského jazyka a literatúry. Ako študentská skupina (9 mladých žien a jeden mladý muž) sme boli skvelý tím. S niektorými nás dodnes spája silné priateľstvo.

To, čo sa mi s vysokoškolským štúdiom vybaví ako prvé je šport, láska a nežná revolúcia. Na vysokej škole som sa stala členkou prešovského ženského volejbalového tímu na celých päť rokov štúdia. Našla som tam lásku – svojho životného partnera, s ktorým sme sa ešte počas štúdia zosobášili a zotrvali v manželstve 30 rokov. A, samozrejme, mesto Prešov som si veľmi obľúbila, ako aj niektorých učiteľov, s ktorými som dodnes v kontakte a ktorí ma sprevádzali aj mojou profesionálnou kariérou najprv v regionálnom školstve a od roku 2009 v akademickom prostredí našej univerzity. Práve na univerzite v Prešove som prežila aj turbulentné obdobie nežnej revolúcie. Bola som aktívnou súčasťou študentských štruktúr v tomto období.

• V čom vidíte hlavný rozdiel pri pohľade na vysokú školu keď ste študovali a dnes, keď ste vo vedení fakulty?

Hlavný rozdiel medzi vysokou školou v 90. rokoch minulého storočia a dnes vidím v niekoľkých kľúčových oblastiach, pričom moja perspektíva ako členky vedenia fakulty mi umožňuje tieto zmeny vnímať ešte intenzívnejšie a komplexnejšie. (1) Prvou je masifikácia v kontraste s kvalitou - v čase môjho štúdia bola vysoká škola prestížnou záležitosťou pre menšiu časť populácie. Dnes sa vysokoškolské vzdelávanie masifikovalo, čo znamená nielen viac študentstva, ale aj širšie spektrum schopností, motivácie a očakávaní. Výzvou pre vedenie fakulty je udržať kvalitu vzdelávania a zároveň reflektovať potreby našich partnerov na trhu práce a praxe v pomáhajúcich profesiách, zvlášť v učiteľstve, ktoré aktuálne prechádza asi najväčšou zmenou v ére samostatnosti SR. (2) Za druhú oblasť považujem výzvy spojené s digitalizáciou a technologickým pokrokom. Prednášky na tabuľu a papierové indexy v 90. rokoch nahradili online systémy a  vzdelávacie platformy, LMS systémy (Moodle, MS Teams), hybridné vyučovanie a umelá inteligencia. Pre vedenie fakulty to znamená nielen technologické investície, ale aj podporu zamestnanectva v prispôsobovaní sa novým trendom. (3) Zmeny sa zásadne dotkli aj postavenia pedagóga a akademickej kultúry. V 90. rokoch bol vysokoškolský učiteľ vnímaný ako autorita, ktorej slovo sa nespochybňovalo. Dnes je študentstvo viac sebavedomé, kritické a očakávajúce interaktívne, aplikovateľné,  na prax a (ne)predvídateľnú budúcnosť orientované vzdelávanie. Z pozície vedenia fakulty to znamená podporovať mladých pedagógov a pedagogičky v tom, aby dokázali balansovať medzi odbornou autoritou a partnerským rešpektujúcim prístupom a nenásilnou komunikáciou. (4) Ďalšou oblasťou je medzinárodná spolupráca a mobilita. V minulosti bolo štúdium v zahraničí  skôr výnimočné, dnes je vďaka programom ako Erasmus+ alebo zahraničným partnerstvám bežnou súčasťou študentského aj akademického života. Pre vedenie fakulty to znamená strategicky budovať vzťahy s inými univerzitami a podporovať internacionalizáciu. Pre moje štúdium bola veľkým plusom možnosť stráviť celý zimný semester na partnerskej univerzite v ruskom Volgograde. V tom čase to bolo možné len v štúdiu niektorých cudzích jazykov v kontexte členských krajín tzv. Varšavskej zmluvy. (5) Významnú zmenu predstavuje financovanie a tlak na výkonnosť. V čase môjho štúdia boli univerzity viac financované zo štátneho rozpočtu bez výrazných požiadaviek na domáce a zahraničné publikovanie či granty. Dnes je situácia odlišná – vysoké školy musia bojovať o financie cez výskumné projekty, hodnotí sa ich vedecký výkon, kvalita výučby aj spolupráca s praxou a zahraničím. Z pohľadu vedenia fakulty je dôležité nájsť rovnováhu medzi akademickou slobodou a tlakom na merateľné výstupy. (6) S tým súvisí aj oblasť prepojenia s praxou a očakávania trhu práce. V minulosti sa viac kládol dôraz na teoretické vzdelanie. Dnes sa vyžaduje, aby študenti a študentky už počas štúdia nadobúdali reálne skúsenosti v reálnom prostredí, preto fakulta musí rozvíjať partnerstvá so školami, firmami a inštitúciami v regióne a často aj za jeho hranicami, na celom Slovensku.. Ako dekanka musím strategicky nastavovať systém spolupráce s externým prostredím, a pracovným trhom. (7) To, čo však považujem za kľúčové, je spoločenské poslanie  - tzv. tretie poslanie univerzity. V minulosti bola univerzita skôr akademickou inštitúciou, dnes sa očakáva, že bude aj aktívnym hráčom v regióne – zapájať sa do komunitných projektov, popularizovať vedu, podporovať budovanie silnej občianskej spoločnosti schopnej chrániť hodnoty demokracie, o ktoré sme  svojho času práve v 90. rokoch zabojovali a v súčasnosti sme svedkami ich ohrozenia. S tým súvisí podpora a akceptácia extrakurikulárnych projektov, aktivít smerujúcich k rozvíjaniu osobnej a spoločenskej angažovanosti a zodpovednosti. To je výzva, ale aj príležitosť pre vedenie fakulty/univerzity formovať univerzitu ako dôležitého partnera mesta a regiónu.

A vnímam, že sa zmenila aj úloha dekanov a dekaniek vysokých škôl: (1) V 90. rokoch boli dekan či dekanka primárne akademickou autoritou – rešpektovanými pedagógmi alebo vedcami, ktorí fakultu viedli viac ako odborní garanti. Dnes sa odo mňa očakáva, že budem nielen odborníčkou, ale aj manažérkou a strategickou líderkou, ktorá musí riešiť financovanie, riadenie a vedenie ľudských zdrojov, budovanie partnerstiev a inštitucionálny rozvoj. (2) Kým v 90. rokoch bola väčšina financovania fakúlt stabilná a garantovaná štátom, dnes musím ako dekanka aktívne získavať, resp. súťažiť o finančné zdroje – z grantov, výskumných projektov, partnerstiev s praxou či medzinárodných fondov. Zároveň je hodnotená výkonnosť fakulty podľa publikácií, kvality výučby a úspešnosti absolventstva. Dekan tak musí byť aj vyjednávač a stratég.(3) V minulosti bola administratíva fakulty založená na papieroch a osobných stretnutiach. Dnes musím riadiť fakultu v prostredí digitalizovaných systémov (AiS2, e-learning, online komunikácia, LMS platformy), čo prináša nové výzvy, príležitosti ale aj ohrozenia. (4) S narastajúcim dôrazom na otvorenosť a kontrolu verejných financií som dnes ako dekanka pod väčším dohľadom – či už zo strany ministerstva, akademickej obce alebo verejnosti. Rozhodovanie musí byť transparentnejšie, opreté o strategické plány a jasné ukazovatele. Čelím tak v oblasti financovania oveľa vyššej miere zodpovednosti a transparentnosti ako v minulosti. (5) V minulosti sa vysoké školy viac zameriavali na teoretické vzdelávanie. Dnes musím ako dekanka zabezpečiť prepojenie s praxou  a trhom práce – budovať vzťahy so školami, firmami a inštitúciami, aby absolventi a absolventky fakulty boli konkurencieschopní na trhu práce. (6) Rastie tlak na internacionalizáciu a budovanie strategických zahraničných vzťahov. Kým v 90. rokoch bolo zahraničné pôsobenie skôr výnimkou, dnes je povinnosťou fakulty mať medzinárodnú spoluprácu, zahraničné študentstvo a medzinárodné projekty. Ako dekanka musím budovať strategické partnerstvá s univerzitami v zahraničí, čo si vyžaduje jazykovú vybavenosť a schopnosť fungovať v globálnom akademickom prostredí. (7) A v neposlednom rade je tu práca s ľuďmi a generačné rozdiely. V pozícii dekanky dnes vediem generáciu mladých akademikov a akademičiek, komunikujúcich iné očakávania ako majú ich starší kolegovia a kolegyne – očakávajú väčšiu flexibilitu, viac praxe a priestoru na inovácie a implementáciu potrieb praxe do pregraduálnej prípravy, lepšiu rovnováhu medzi prácou a súkromím. Rolu dekanky preto vnímam ako rolu, ktorá nie je len o autorite, ale aj o schopnosti dôverovať, viac počúvať, rešpektujúco a nenásilne komunikovať, motivovať k spolupráci a preberaní zodpovednosti,  podporovať, rozvíjať a viesť tím. Celkovo sa dekan v 90. rokoch mohol viac sústrediť na akademické otázky, zatiaľ čo dnes musí byť kombináciou manažéra, lídra, vyjednávača, inovátora a často aj „krízového manažéra a kouča.“ Moja úloha dnes  je preto oveľa náročnejšia, ale zároveň ponúka možnosť skutočne formovať smerovanie fakulty a univerzity.

• Ako vnímate univerzitný šport?

Univerzitný šport má podľa mňa nezastupiteľné miesto v akademickom prostredí, pretože podporuje nielen fyzickú kondíciu študentstva, ale aj jeho duševnú pohodu, tímovú spoluprácu a disciplínu. A má byť otvorený aj zamestnanectvu a komunite. Športové aktivity pomáhajú budovať komunitu, posilňovať hodnoty fair play a rozvíjať vytrvalosť, ktorá je dôležitá aj v akademickom a profesionálnom živote. Okrem toho univerzitný šport, podobne ako aktívna činnosť v univerzitných umeleckých telesách,  poskytuje priestor na vyváženie študijných povinností a osobného rozvoja, čím prispieva k celkovej kvalite vysokoškolského aj osobného života.

A vnímam ako športovkyňa aj to, ako sa  vysokoškolský šport medzi rokmi 1990 a 2025 výrazne zmenil v niekoľkých kľúčových oblastiach: (1) Vyššia profesionalizácia a organizácia. Kým v 90. rokoch bol univerzitný šport skôr voľnočasovou aktivitou organizovanou študentstvom a telovýchovnými katedrami, dnes sa čoraz viac profesionalizuje. Vznikli univerzitné ligy, špecializované tréningové programy a užšie prepojenie s národnými aj medzinárodnými  športovými zväzmi. (2) Zvýšila sa podpora a rozvíja sa infraštruktúra. Mnohé univerzity investovali do moderných športových areálov, posilňovní a tréningových centier, čo poskytuje študentstvu ale aj zamestnanectvu lepšie podmienky na športovanie. V 90. rokoch boli často k dispozícii len základné telocvične a ihriská. (3) Existujú rôzne schémy štipendií a akademickej podpory športovcov a športovkýň. V mnohých krajinách existuje možnosť uchádzať sa o štipendiá, čo v 90. rokoch nebolo v oblasti športu bežné. Dnes univerzity ponúkajú aj akademické výhody, ako individuálne študijné plány. (4) S digitalizáciou a novými IKT priochádzajú moderné tréningové metódy, analýza výkonu pomocou dát, nositeľné technológie (napr. smart hodinky) a online tréningové programy úplne zmenili spôsob, akým sa univerzitní športovci a športovkyne môžu pripravovať. (5) Vnímam aj väčšiu inklúziu a diverzitu. v univerzitnom športe. Kým v minulosti bol šport na univerzitách často orientovaný na súťažné tímy, dnes sa kladie väčší dôraz na rekreačný a zdravotný aspekt športu, čím sa zapája širšia skupina študentstva a zamestnanectva, vrátane žien a ľudí so zdravotným znevýhodnením a zahraničných študentov a študentiek. A nakoniec (6) univerzitný šport je dnes viac prepojený s komunitou mesta a spoločnosťou. Spolupráca s miestnymi klubmi, športovými podujatiami a iniciatívami na podporu zdravého životného štýlu je výraznejšia ako v 90. rokoch, keď bol univerzitný šport viac izolovanou súčasťou akademického života.

Viacero športov má v Banskej Bystrici dlhoročnú tradíciu a silnú komunitnú základňu, ktorá spája generácie fanúšikov, hráčov aj trénerov. Ako fakulta pripravujúca budúcich profesionálov. a profesionálky pre pomáhajúce profesie si uvedomujeme, že šport môže byť nielen prostriedkom na budovanie fyzickej kondície a disciplíny, ale aj silným výchovným nástrojom podobne ako umenie. Podpora univerzitného hokeja a spolupráca s miestnymi klubmi umožňuje prepájať akademické prostredie s komunitou, vytvárať príležitosti pre študentstvo a podieľať sa na rozvoji športového talentu v regióne. Veríme, že univerzitný šport, vrátane hokeja, je dôležitou súčasťou našej univerzitnej identity a prispieva k formovaniu aktívnej a súdržnej spoločnosti tak, ako sme toho svedkami napr. pri majstrovstvách sveta či olympijských hrách v niektorých športoch, v hokeji zvlášť.

 

• Vaše obľúbené číslo:

Mojim obľúbeným číslom je 8. S osmičkou som odohrala väčšinu svojich volejbalových stretnutí až do ukončenia aktívnej športovej kariéry.

Ak ste sa dozvedeli niečo nové o pani dekanke, teší nás to a veríme, že sa začítate do odpovedí aj ďalšieho dekana, a to dekana Filozofickej fakutly, ale to až pri príležitosti ďalšieho zápasu UMB HOCKEY TEAM.