Rod vo vzdelávaní na Katedre sociológie a sociálnej antropológie

 PhDr. Kamila Koza Beňová, PhD.

 

• Aká bola vaša motivácia vytvoriť predmet Základy rodových štúdií, a ako sa vám učí?  

Tento predmet bol jeden z prvých, ak nie vôbec prvý, ktorý som na našom pracovisku UMB učila, ešte v rámci predošlého študijného programu Aplikovaná etnológia. Potom automaticky prešiel aj do nového študijného programu Sociológia a sociálna antropológia, ako jeden z povinných predmetov. Mojou motiváciou bol jednak osobný záujem o témy súvisiace s rodom a feminizmami, a to ako v akademickom, tak aj v spoločenskom kontexte. Snahu o zaradenie takéhoto predmetu malo však aj celé pracovisko, keďže ide o jednu z centrálnych tém súčasných sociálnych vied a nie je možné ju obísť a dá sa povedať, že rodová perspektíva je zaradená naprieč našimi predmetmi. Hoci rodové štúdiá ako také sú odbor transdiciplinárny, u nás dominuje logicky sociálno-vedná perspektíva. Keďže tento predmet je postavený s aplikačnou ambíciou skvalitnenia spoločenského života nás všetkých, vedie k určitej (seba)reflexii. Nepredkladá však hotové “pravdy”, ale jeho súčasťou je najmä vzájomná diskusia o rodových témach. Témy vždy čiastočne prispôsobujem aktuálnemu kolektívu, ako aj aktuálnemu spoločenskému dianiu a keďže mne samej príde predmet zmysluplný, učí sa mi dobre a ľahko, je to skôr proces vzájomného učenia.

• Je o tento predmet a témy v ňom obsiahnuté záujem zo strany študentov a čo je ich obľúbená prednáška/téma?

Ide o povinný predmet, tam je záujem ťažšie hodnotiť, ako aj to, čo presne je ich “obľúbená téma”. Možno to viem zhodnotiť skôr cez to, na čo najviac reagujú a to sú rôzne premostenia na súčasnosť, na svoj vlastný život, keď si vedia prepojiť to teoretické s praktickým, ako aj to, keď to nejak presiahne hranice akademického sveta.

• Prejavuje sa na vašich prednáškach prevaha žien, či je o tieto témy záujem aj zo strany mužských kolegov?

Doteraz skôr prevažovali mladé ženy, vzhľadom na charakter odboru, ale aj na zameranie celej fakulty, ale uvidíme, ako sa zloženie študentstva zmení s novým študijným programom. Zároveň tu stále rada privítam aj študentstvo rôznych rodov z rôznych odborov na fakulte. Prelomiť stereotyp, že ide výhradne o “ženskú tému” je náročné a súčasne tu ani nemám túto ambíciu, no využívam príležitosť a rada sa zameriavam na témy týkajúce sa života žien a tiež na ich posilnenie, stále potrebujeme tú “vlastnú izbu”, o ktorej písala Virginia Woolf takmer pred 100 rokmi. Ale z iných predmetov vieme, že rodové témy zaujímajú aj mladých mužov a vedia o nich diskutovať, spoluúčasť mužov na všetkých úrovniach je veľmi vítaná a potrebná.

• Prečo sú, z vášho pohľadu, témy rovnosti, podpory žien, inklúzie, diverzity či podpory ľudských práv dôležité pre súčasnú generáciu vysokoškolských študentov?

Lebo spoločnosť sa rapídne mení a menia sa aj mladí ľudia spolu s ňou, majú množstvo informácií z celého sveta, vidia mnohé životné štýly, spoločnosť im dnes ponúka veľmi veľa rozmanitých možností, ako žiť svoj život. Na druhej strane v spoločnosti pozorujeme návrat mnohých myšlienkových konštruktov, o ktorých sme si mysleli, že sú dávno prekonané... Študenti a študentky majú plné právo dostať aj v univerzitnom prostredí informácie o týchto témach, ktoré sú v iných vyspelých krajinách bežnou súčasťou univerzitného prostredia a vzdelávania už dlhý čas. Súčasne je akademické prostredie zárukou, že dostanú informačný kontext, ktorý je overeným konsenzom odbornej verejnosti, podlieha kritickej reflexii a má stanovené etické mantinely. Toto sa v iných prostrediach žiaľ nedeje, nakoľko sme sa ocitli v tzv. postfaktuálnej dobe, kde už aj veda stratila svoju autoritu a napríklad aj spomínané témy sa stali súčasťou ideologického politického boja. Snažíme sa týmto témam (ako aj slovám) prinavracať ich pôvodný význam a kontext, očisťovať ich od týchto nánosov a odovzdať ďalej študentom a študentkám ako ich know-how, vedomosť a zručnosť, akúsi orientačnú pomôcku v súčasnom zložitom svete. Mladí ľudia majú skrátka právo na poznanie, ktoré je aktuálne, odpovedá na požiadavky a otázky súčasného sveta a ktoré im bude nápomocné v ich budúcom živote.

• Keby ste mali neobmedzené časové a finančné zdroje, aký by bol váš vysnívaný koncept tohto predmetu?

Ak by som mala byť úprimná, najlepšie by po obsahovej stránke bolo, aby sa takýto predmet učil už len na teoretickej úrovni a na spoločenské problémy, ktorých sa dotýka, by sme mohli hľadieť ako na súčasť histórie. Keby sme sa mohli dopodrobna venovať vývoju rodu ako teoretickému konceptu alebo skúmať protiklady feministického myslenia a nemuseli viac zaraďovať témy súvisiace s nerovným postavením žien, postavením LGBTI+ ľudí, či násilím páchaným na ženách. Ale to je pravdaže úplná utópia. Keďže zámerom tohto predmetu, okrem získania základných vedomostí a rozhľadu v tejto oblasti, je aj určitá zmena myslenia a reflexívna práca s vlastným myslením, v realite bude mojím splneným snom, ak sa mladý človek po absolvovaní predmetu, čo i len v jednej veci bude pozerať “novými očami” rodovej perspektívy a dokáže to zaradiť do svojho každodenného života. Aj takto mi moja práca dodáva nádej, že spravodlivá spoločnosť je možná.