• Aká je tá vaša predstava ideálneho pracovného dňa, v ktorom je zároveň priestor aj pre rodinu či vaše individuálne záujmy?

Moja predstava ideálneho pracovného dňa je v čo najväčšej slobode sa rozhodovať, čomu a v akej miere budem venovať pozornosť. Taktiež je to sloboda a autonómia v určovaní priorít pre moje pracovné a rodinné úlohy. Ako mama troch malých detí musím povedať, že Univerzita je pre mňa v súčasnosti, s mojou profesnou profiláciou, energiou a hodnotovým nastavením, ideálnym pracoviskom.

• Univerzita sa už niekoľko rokov snaží rozvíjať aktivity na podporu diverzity, atmosféry otvoreného prístupu, inklúzie a rodovej rovnosti, je v tejto téme niečo čo vás na univerzite príjemne prekvapilo, či naopak niečo v čom vidíte priestor na zlepšenie?

Príjemný bol príspevok pri narodení dieťaťa a iné benefity z kolektívnej zmluvy  V téme podpory diverzity, atmosféry otvoreného prístupu a inklúzie vnímam skôr aktivity vedenia Univerzity vedúce ku študentstvu. Tie sú pre mňa výrazne badateľné najmä v kontexte vypuknutia vojny na Ukrajine, no sú citeľné aj pri stratégii internacionalizácie a podpory a rozvoja medzinárodných spoluprác. Rodová rovnosť je ťažkou témou v slovenských podmienkach. Sme konzervatívna spoločnosť a mnohé archetypy správania sa nesú generačne z rodín, výchovy a prostredia. Faktom je, že mnohé sú dané biológiou človeka, preto predstava toho, ako presne implementácia a dodržiavanie plánu rodovej rovnosti vo vnútorných normách inštitúcie vyzerá, sa v realite často individuálne rozlišuje.  Vnímam a cením si, že Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici je akademickým prostredím, kde necítiť rodovú nerovnosť tak, ako častokrát vo výkone povolania v praxi. Priestor na zlepšenie vidím v inkorporácii jednotnej metodiky na riešenie prípadov sexuálneho obťažovania a aktualizácii pracovného poriadku tak, aby reflektoval výzvy v súčasnom pracovnom práve.

• Ako úspešná žena, pedagogička, vedkyňa, čo by ste si priali, aby si mladá generácia žien osvojila?

Myslím si, že zásadné je vedieť pomenovať a oceniť to dobré - to dobré na sebe, na spolupracovníkoch, na zamestnávateľovi, na komunite, na spoločnosti. Naše vnímanie okolitého sveta je často projekciou nášho vnútorného sveta. Ak náš vnútorný svet nie je v mieri, možno skôr ako hľadanie externých vinníkov je vhodné najskôr zauvažovať, čo je to, čo nás oberá o pocit pokoja, integrity, či naplnenia. Priala by som si, aby si mladá generácia žien osvojila umenie obrániť svoj pokoj, integritu, energiu a nebála sa povedať nie, poďakovať sa za skúsenosť, za spoluprácu a odkráčať od všetkého, čo im ich narušuje. Bez kriku a drámy, ale hrdo a dôstojne. Dôležitý je tu samozrejme aspekt vedomého prijatia zodpovednosti za vlastné rozhodnutia a ich dôsledky.

• Čo by ste mladým ženám na začiatku ich pracovnej dráhy poradili? 

V súčasnosti vnímam trend, že sa u mladých ľudí vytráca akási úcta. K starším, k podriadeným, či v bežných medziľudských vzťahoch. Prevláda ambícia, dravosť, drzosť, arogancia - akoby sa tieto vlastnosti stávali kľúčovými pre rýchly úspech a pocit kontroly. Nemyslím si, že sú. Ja osobne by som mladým ženám poradila na začiatku (aj v strede aj na konci) ich pracovnej dráhy staviť na pracovitosť, odhodlanie, pokoru a úctu (aj sebaúctu). Verím, že to, čo je hodnotné sa buduje náležite a trpezlivo.