Odpovedá Barbora Hrozenská, riaditeľka Analytického útvaru Ministerstva obrany Slovenskej republiky (2021 - jún 2024), analytička v oblasti obrany a medzinárodných vzťahov so zameraním na nové technológie, vesmír a obranné obstarávanie. Na MO SR pripravovala medzinárodný benchmarking dát, výskumné štúdie a implementačné harmonogramy pre zefektívňovanie plánovacích procesov či modernizačných projektov v rezorte.

Barbora študovala na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov, odbor medzinárodné vzťahy (2015 Mgr., 2018 PhD.)

• Ako sa vyvíjala vaša kariéra v odvetví, v ktorom zvyčajne dominujú muži a akým výzvam ste na začiatku vašej kariérnej cesty čelili?

Po skončení doktorandského štúdia medzinárodných vzťahov som krátko pôsobila v súkromnom sektore a po pár mesiacoch sa mi podarilo prejsť štandardným výberovým pohovorom na vtedy novovzniknutý Analytický útvar Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Keďže sme s kolegami boli noví a mali sme sa v rezorte venovať okrem iného zefektívňovaniu procesov na základe záverov dátových analýz, bolo na nás všetkých hľadené s miernymi obavami bez rozdielu pohlavia. Po vyše dvoch rokoch som bola poverená riadením útvaru – paradoxne ako jediná žena spomedzi mojich inak mužských kolegov. Z ich strany, ani zo strany mojich nadriadených, som ale nikdy necítila, že by ma ako ženu - riaditeľku nerešpektovali, skôr naopak. Mala som šťastie na tím ľudí, s ktorými som si sadla pracovne, aj ľudsky.

• Máte nejaké odporúčanie na to, ako budovať a kultivovať vzťahy a funkčný network vo svojom odvetví?

V oblasti obrany dnes celkovo na Slovensku stále pôsobí relatívne málo žien, preto o sebe vo väčšine prípadov vieme a stretávame sa na rozličných konferenciách a diskusiách – či už s rámci štátnej správy, akademického alebo mimovládneho sektora. Okrem toho evidujem viaceré projekty, ktoré podporujú budovanie siete kontaktov v tomto odvetví. Odporúčam zapojiť sa do dnes už etablovanej platformy CEEHer organizácie Globsec; alebo sledovať projekty v rámci V4 ako Women in International Security podporovaný IVF. Zároveň sa objavujú rôzne menšie iniciatívy, napríklad konferencia Ženy v obrane organizovaná na mojej Alma mater v Banskej Bystrici, kde sa témy pôsobenia žien v tomto sektore otvárajú a vytvára sa tak priestor pre diskusiu a networking.

• Zažili ste na svojom pracovisku nejaké prípady diskriminácie alebo zaujatosti z dôvodu vášho pohlavia, a ak áno, ako ste ich riešili?

Niekoľkokrát som sa dostala do situácie, kedy si ma starší kolegovia vzhľadom na môj vek a pohlavie zaradili ako stážistku a po predstavení boli prekvapení, alebo v rozpakoch. Už počas štúdia som predpokladala, že vzhľadom na moje zameranie budem pracovať prevažne s mužmi a preto pre mňa nebolo zvláštne byť obklopená ani profesionálnymi vojakmi. Z času na čas som sa stretla s komentármi alebo žoviálnymi poznámkami, ktoré mi neboli príjemné, ale tých bolo minimum. Považujem to za isté doznievanie spoločenských noriem, ktoré boli akceptované v minulosti a dnes sa už pomaly vytrácajú. Na zahraničných rokovaniach ani pri plnení pracovných úloh som však s podobným prístupom problém nemala.

• Akým prínosom by bolo mať viac žien vo vedúcich pozíciách v odvetviach, v ktorých dominujú muži?

Na Ministerstve obrany SR v súčasnosti síce pracuje viac žien, no pri pohľade na vedúce pozície sa tento pomer preklápa v prospech mužov. Je pravda, že ženy v obrane majú svoju špecifickú a dôležitú úlohu – účasť žien v armádach umožňuje kontakt s inak neprístupnými komunitami v niektorých štátoch s moslimskou populáciou, a štatistiky OSN ukazujú, že vyššie zastúpenie žien zvyšuje pravdepodobnosť dodržiavania mierových dohôd na 15 rokov až o 35 %. Dnes už neplatí ani to, že ženy sú v silových zložkách menej uplatniteľné vzhľadom na ich fyzickú predispozíciu – stačí sa pozrieť na nové domény v obrane ako sú vesmír či kyberpriestor, kde fyzická zdatnosť nezohráva žiadnu úlohu. Ako analytička sa najradšej spolieham na dáta a nemám štatistiky o tom, v čom sú ženy na vedúcich pozíciách lepšie v porovnaní s mužmi. Dôležité je najmä vytvoriť priestor pre pôsobenie žien na týchto postoch a následne vyberať podľa individuálnych vlastností jednotlivcov.

• Darí sa vám vytvárať si popri práci aj priestor pre seba?  Je pri vašej práci možné nájsť/ udržať rovnováhu medzi pracovným a osobným životom?

Samozrejme boli obdobia, keď som potrebovala pracovať nadčasy, alebo cez víkendy – napríklad počas vyhodnocovania modernizačných projektov v rezorte. Čím viac človeka práca baví, vidí reálne výsledky a je docenený (nielen finančne), tým viac voľného času je ochotný do nej investovať. Ja som mala šťastie v tom, že moja práca bola veľmi pestrá a obdobia zbierania dát a výskumu sa striedali s pracovnými stretnutiami, brífingami, konferenciami a prednáškami, takže som nikdy neupadla do stereotypu. Work-life balance je veľmi individuálna vec a závisí od aktuálnej rodinnej či partnerskej situácie. Každý má ale hranice nastavené inde a univerzálny recept neexistuje.

• Čo by ste poradili iným ženám, ktoré túžia uspieť v oblastiach, v ktorých dominujú muži, na základe vašich vlastných skúseností a úspechov?

Veľa vecí je o šťastí – mať okolo seba rozhľadených a inteligentných ľudí, ktorí príležitosti vytvárajú a nie limitujú. Základom je ale byť dobrý v tom, čo robíte - budovať si expertízu, rozširovať vedomosti. Pretože na odbornosť sa ťažko hľadá protiargument aj tým, ktorí by mohli byť zaujatí voči mladým ženám v obrane. A samozrejme udržiavať kontakty s čo najviac ľuďmi v odbore, pretože osobná skúsenosť je neprenosná.