Otázky sme položili Mgr. Romanovi Hofreiterovi, PhD.
Muži sú nenahraditeľní spojenci vo vytváraní prostredia, ktoré benefituje z inklúzie, nediskriminácie a atmosféry rodovej rovnosti. Ako v mnohých iných situáciách, aj tu platí: it takes a village...
- Muži sa stále častejšie stávajú dobrými príkladmi starostlivosti o druhých, azda najvýraznejšou zmenou v generácii mileniálov je zmena paradigmy starostlivosti o deti. Stáva sa bežnou praxou, že muži využívajú inštitút otcovskej dovolenky. Aké sú priame skúsenosti našich kolegov z univerzity? Čo ich starostlivosť o deti na otcovskej dovolenke naučila? Ak by mali príležitosť, šli by to vyskúšať?
Stať sa rodičom je úplná zmena životného rytmu a predovšetkým úplná zmena zmyslu života. Je to doslova prechod do iného rámca uvažovania o svete. V minulosti bolo otcovstvo vnímané skôr autoritatívnejšie. Otec vstupoval do života detí podstatne neskôr a očakávali sa od neho aj iné formy správania. Z rozprávania mojich rodičov viem, že otec ich nekočíkoval, mňa len občasne a dnes vidíme, že sa to stalo bežnou súčasťou života. Zároveň možnosť stráviť čas na otcovskej dovolenke umožňuje mužom lepšie pochopiť aké to je ostať doma. Zažiť pozitívne, ale tie menej pekné stránky každodennej starostlivosti o malého človeka. V konečnom dôsledku to umožňuje otcom vytvárať si emocionálnejšie puto k deťom, ale zároveň aj nachádzať cestu a pochopeniu manželky, partnerky a matky ich detí. Vidia, že to nie v pravom zmysle dovolenka, ale v zásade neplatená, ale plnohodnotná práca.
- Ako vnímajú muži tému rodovej rovnosti? Cítia sa byť jej súčasťou? Či je táto téma komunikovaná mimo nich? Čo považujú za najdôležitejšie kroky, ktoré by pozitívne ovplyvnili vývoj v téme rodovej rovnosti a inklúzii, nielen na pracovisku, ale v celej spoločnosti? Ako u nich rezonujú témy ako gender pay gap či sklenený strop?
Téma rodovej rovnosti sa prvoplánovo spája len s pohľadom zlepšovania pozície žien v pracovnom procese. Čo môže viesť k skreslenému a negatívnemu pohľadu. Primárne však rodová rovnosť pomáha všetkým tak, že nás vedie k premýšľaniu o zosúlaďovaní rodinného a pracovného života. To nie je len vec, ktorá pomáha ženám, ale všetkým, ktorí v danej organizácii pôsobia.
Ako druhú pozitívnu vec v rámci uplatňovania rodovej rovnosti vnímam aplikáciu plurality perspektív. Uvedomenie si rodového aspektu v rôznych oblastiach nám umožňuje vystúpiť z niekedy stereotypných a uzavretých modelov uvažovania, a to nie len v organizácii práce, ale pri rôznom type problémov (vo vede, v politike, v organizovaní priestoru, v časovom harmonograme). To nás zároveň robí empatickejšími k iným perspektívam (aj kultúrnym).