Na konci kalendárneho roka 2015 oslávila rozhlasová relácia Čudnopis prvý rok svojej existencie a tvorcovia relácie doc. Mgr. Jaromír Krško, PhD., a Mgr. Egon Tomajko mohli sfúknuť prvú sviečku na pomyselnej narodeninovej torte.

Populárno-náučná relácia Čudnopis sa zrodila na sklonku roka 2014 v spolupráci Katedry slovenského jazyka a komunikácie FF UMB s RTVS – Rádiom Regina Banská Bystrica. Inšpiráciou na vznik tejto relácie bola pôvodná populárna relácia Českého rozhlasu (neskôr televízna) Divnopis aneb Proč se to tak jmenuje.

Myšlienka vzniku relácie dozrievala postupne niekoľko rokov. Rozhodujúcim impulzom bolo dokončenie ďalšej monografie o spracovaní vodných názvov slovenskej časti povodia Hornádu v rámci celoslovenského projektu Hydronymia Slovaciae, v ktorom má KSJK FF UMB výrazné postavenie v rámci Slovenska. Popri spracovaní povodí Oravy, Slanej, Ipľa, Turca, Nitry, Hrona, horného toku Váhu, Kysuce, Dudváhu, slovenských prítokov Moravy a Žitného ostrova pokročil výskum slovenskej hydronymie aj na východné Slovensko. Dôležitý impulz spočíval v tom, že vodné názvy (hydronymá) spolu s osadnými názvami (ojkonymami) uchovávajú lexiku, ktorá sa vytratila z aktívnej slovnej zásoby, prípadne ukrývajú mnoho historických dôkazov o osídľovaní, pôvode obyvateľov, ich etnickom zložení či spôsobe obživy. Niektoré osadné názvy patria do skupiny tzv. služobníckych názvov a dochovali lexiku viacerých výrobných činností a špecializácií určitých prác pre potreby zemepánov – čistenie brodov (Brodzany, Brodníky), úprava vodných tokov (Voderady), povozníctvo (Vozokany), výroba dechtu (Dechtáre, Dechtice), prípadne služby a práce určené pre potreby zemepánov, šľachty a panovnícky dvor – hrnčiarstvo (Hrnčiarovce), mlynárstvo (Mlyňany), chov (prípadne lov) psov, sokolov pre potreby panovníckeho dvora (Psolovce, Chrťany, Sokolovce, Sokoľany, Dravce), rybolov (Rybáre, Rybárpole), lov rakov (Rakoľuby, Rakovec), lov bobrov (Bobrovec, Bobrov), výroba štítov (Štitáre), varenie medoviny (Medovarce), zásobovanie panovníckeho dvora (Dvorčany, Dvorníky) atď. Výklad týchto starobylých osadných názvov zároveň poukazuje na rozvinutú štátnu správu Veľkej Moravy a neskoršieho Uhorského kráľovstva.

Relácia Čudnopis je nateraz limitovaná vlnovým rozsahom počúvanosti stanice Rádio Regina Banská Bystrica, preto sa autori relácie sústredili len na názvy osád stredného Slovenska. Jednotlivé relácie sa však rovnomerne venujú všetkým stredoslovenským regiónom od Považia, Kysúc, hornej Nitry až po Gemer a Novohrad. V doterajších päťdesiatich dvoch reláciách mohli poslucháči počuť, z čoho vznikli názvy obcí Banská Bystrica, Zvolen, Žilina, Veľký a Malý Krtíš, Krupina, Bytča, Detva, Poltár, Prievidza, Žarnovica, Levice, Čadca, Bešeňová, Tornaľa, Fiľakovo, Turčianske Jaseno, Čičmany, Ľubochňa, Medovarce, Zázrivá, Čierny Balog, Hybe, Podkonice, Polerieka, Veľké Dravce, Dechtáre, Prestavlky, Istebné, Sebechleby, Štítnik, Bobrovec, Bobrovček, Bobrovník, Čremošné, Horná a Dolná Strehová, Cinobaňa, Divín, Drábsko, Párnica, Tvrdošín, Želovce, Vígľaš, Tlmače, Hronský Beňadik, Strečno, Varín, Oščadnica, Vrútky, Nesluša, Habovka, Handlová. Dve relácie boli venované analýze obcí Turca a Liptova, ktoré majú alebo v minulosti mali prívlastok „svätý“.

Popri známych výkladoch poslucháči v nahratých anketách často uvádzajú aj tzv. ľudové etymológie a historické príbehy, ktoré (údajne) motivovali názov ich obce. Viaceré odborné analýzy osadných názvov priniesli nové a doteraz nepublikované etymológie – takto boli interpretované napr. názvy Žilina, Tornaľa, Zázrivá.

Relácia Čudnopis si postupne získala množstvo poslucháčov a viacerí z nich prejavili živý záujem o históriu svojej obce, o pôvod jej názvu a pozitívne hodnotili takýto druh relácie. Historická lexika dochovaná vo vlastných menách obcí je pokladom každého národa a zrkadlom jeho historického vývoja. Poslucháči RTVS – Rádia Regina Banská Bystrica majú tak možnosť každú nedeľu o 7.50 h nazrieť ho slovenskej histórie a dozvedieť sa množstvo odpovedí na úvodné otázky redaktora Egona Tomajka – ako to vzniklo, prečo sa to tak volá?

 

doc. Mgr. Jaromír Krško, PhD.

Katedra slovenského jazyka a komunikácie FF UMB

 

Text pod fotografiu

Tvorcovia relácie Čudnopis Mgr. Egon Tomajko (vľavo) a doc. Mgr. Jaromír Krško, PhD., v rozhlasovom štúdiu počas nahrávania.