Bábkové divadlo na Rázcestí v Banskej Bystrici (ďalej BDNR) otvorilo divadelnú sezónu 2015/16 okrem iných divadelných hier aj inscenáciou o našom materinskom jazyku Náukobeh slovenčini na počesť 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra. Divadelná hra spojila divadlo s jazykovedou, a to pod odborným vedením jazykovej lektorky Mgr. Lujzy Urbancovej, PhD., ktorá pôsobí na Katedre slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela.

 

Divadelná hra Náukobeh slovenčini je rozčlenená do štyroch častí, ktoré sa zameriavajú na špecifické oblasti štúrovčiny a súčasnej spisovnej slovenčiny. Prvá časť Krátka mluva o tom, čo jazyk ukrýva je zameraná na význam jazyka pre používateľov. Nasledujúca časť Štúrova kodifikácia slovenčiny sa venuje Ľudovítovi Štúrovi a kodifikácii spisovného jazyka. Súbežne pripomína aj výročie vzniku básne Marína od Andreja Sládkoviča; v hre odznelo aj niekoľko veršov z tejto básnickej skladby. Tretia časť Zvláštnosti a radosti súčasnej slovenčiny premosťuje históriu a súčasnosť jazyka. Približuje intonačný systém a teóriu literatúry; na vlnách humoru herci poukazujú na slang, ktorý je obvykle súčasťou každodenného používania jazyka v neoficiálnych spontánnych komunikačných situáciách. Posledná časť Hra rodov v slovenčine je zameraná na fungovanie slovenčiny, keby hovoriaci nerešpektovali používanie rodov.

Súčasťou predstavení boli aj jazykové semináre, ktoré viedli doktorandi z Katedry slovenského jazyka a komunikácie FF UMB Annamária Genčiová, Natália Kolenčíková, Gabriel Rožai a Alena Záborská pod odborným vedením L. Urbancovej. Semináre v podobe diskusií boli zamerané na jazykovú etiketu: aké by to bolo, keby sme na pozvánke na predstavenie či podujatie nemali uvedené dress-code, ale language-code. Ako by sme sa na konkrétne predstavenie pripravili po jazykovej stránke? Boli by sme schopní používať na jednom stretnutí napríklad iba bohemizmy alebo archaizmy?

Doktorandské spoločenstvo poukázalo aj na budúcnosť slovenského jazyka: Quo vadis? Kam kráča náš spisovný jazyk a aká je jeho budúcnosť? Je potrebné učiť sa slovenčinu? K problematike používania mäkkého ľ taktiež odznelo niekoľko poznámok. So študentmi sa doktorandky a doktorand snažili zistiť, či vôbec jasne a zreteľne používame túto exkluzívnu hlásku v každodennej komunikácii. Čím je to podmienené? Lektori sa venovali aj používaniu interpunkčných znamienok v písomnom dorozumievaní.

Druhá časť seminárov bola zameraná na preberanie slov z iných jazykov, internacionalizmy, slang a nárečia. V dnešnej komunikácii si ani neuvedomujeme, že popri historizmoch požívame aj medzinárodné pomenovania, ktoré obohacujú nielen slovenčinu, ale väčšinu jazykov. Nasledovala problematika tradičného zemepisného nárečia ako zaujímavej súčasti bežnej komunikácie. Na záver sa vyzdvihli slangy, ktoré mládež i dospelí používajú pri zvýrazňovaní svojho postavenia v skupine a vyjadrovaní napríklad udalostí v škole, v domácom prostredí, v záujmových spoločenstvách alebo na rôznych športových podujatiach.

 

Mgr. Annamária Genčiová, interná doktorandka

Katedra slovenského jazyka a komunikácie FF UMB

 

 

 

Prosíme graficky „vložiť“ ako citát do textu:

 

Ohlasy divákov na predstavenie:

„Ďakujeme za predstavenie. Odporučila by som do každej školy a všetkým učiteľom a učiteľkám. Aj tým, ktorí Slovensko vedú, ale slovenčinu neovládajú. Vynikajúce spojenie slova, obrazov, zvukov a ľudskej energie. Vďaka.“