Ako si nasporiť dosť peňazí na dôchodok

Denník N; 28/2017; 09/02/2017; s.: 6; MARIANNA ONUFEROVÁ ; Zaradenie: ekonomika

MARIANNA ONUFEROVÁ

Pripravili sme stručný návod pre ľudí po tridsiatke, ktorí by mali vedieť, ako si správne sporiť, aby neskôr na dôchodku nezažili šok

Kým nemáte okolo 40 rokov, dôchodkové úspory sú asi ťažko pre vás témou. Až toto je vek, keď vám pravdepodobne dôjde, že aj vy raz budete starí a môžete byť na dôchodku chudobní. Potom si položíte otázku, koľko chcete mať mesačne na dôchodku a či si stíhate dosť nasporiť, lebo dôchodok od štátu vám stačiť nebude. Ak si poviete, že chcete mať penziu aspoň vo výške 70 % čistého príjmu, môžete rátať, čo urobiť, aby ste mali šancu, že to tak bude.

AKÚ SUMU CHCEM MAŤ

Ak už dospejete k tomu, že si idete sporiť na dôchodok, treba začať otázkou, akú náhradu príjmu chcete na dôchodku. Ak zarábate v čistom 800, 1000 či 2000 eur, chcete aj na dôchodku toľko, alebo stačí menej? "Kedysi bolo pravidlo, že príjem v starobe by mal nahradiť 60 až 80 % čistej mzdy," hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž. Väčšina ľudí na dôchodku vlastní byt alebo dom, ktorý už majú splatený. Uvažujú tak, že už nebudú splácať hypotéku, budú si kupovať lacnejšie šatstvo a štát im uhradí zdravotnú starostlivosť v plnej miere. No to o pár rokov nemusí platiť. A keď si majú na penzii platiť výmenu kolenného kĺbu, zistia, že 60 % náhrady príjmu je málo. "Ceny v zdravotníctve mimo základnej starostlivosti rastú najrýchlejšie, rýchlejšie ako elektrina, šatstvo, lebo je po tom dopyt," vraví Baláž. Takže ani 80 % čistého príjmu nestačí a lepšie je mať náhradu vo výške čistého príjmu a aj rezervu. Časť náhrady príjmu vám zabezpečí štát vo forme dôchodku. Dnes to vychádza tak, že kto zarába priemernú mzdu a bude platiť 40 rokov dôchodkové odvody, dosiahne mieru náhrady čistého príjmu 66% (alebo zhruba 45 % hrubej mzdy). V prepočte sú zahrnuté aj úspory z druhého piliera. "Zároveň platí, že miera náhrady bude vyššia v prípade osôb, ktoré počas kariéry zarábali menej než priemernú mzdu," hovorí Michal Stuška z ministerstva práce. No demografia vraví, že túto mieru náhrady nie je možné udržať. "Takúto mieru náhrady príjmu pri plnej kariére odhadujeme počas pár rokov, potom musia prísť zmeny. Už to neutiahneme," hovorí ekonóm Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB). Štát začne zvyšovať mieru solidarity. Pre tých, ktorí zarábajú viac ako priemernú mzdu, to znamená, že budú mať takmer isto menšiu mieru náhrady od štátu. Je rozdiel aj medzi zamestnancom a živnostníkom, ktorý si platil minimálne odvody. Ekonómovia UMB vyrátali, že živnostníkom vyjde nízka miera náhrady, možno aj menej ako 30 % príjmov, na ktoré sú zvyknutí. Ten, kto si platí dôchodkové odvody aspoň 30 rokov, bude mať nárok na minimálny dôchodok. Kto odpracoval 30 rokov, by mal teraz minimálny dôchodok 269,50 eura, kto 40 rokov, 311,10 eura. Pri minimálnom dôchodku nezáleží na výške príjmu ani objeme zaplatených odvodov. Pri klasickom starobnom dôchodku záleží na každom roku, za ktorý sa ráta osobný mzdový bod.

KOĽKO SI TREBA SPORIŤ

Podľa prieskumu Národnej banky Slovenska z roku 2014 v priemere domácnosť usporí asi 10 % disponibilného príjmu. Na dôchodkové úspory sa zamerali aj ekonómovia UMB, oslovili asi tri tisícky ľudí. "Vyšlo nám, že sa začínajú vytvárať dve veľké skupiny – ľudia budú na dôchodku buď veľmi chudobní, alebo veľmi bohatí v porovnaní s tým, koľko zarábajú teraz," hovorí ekonóm Ján Šebo. Otázka je, koľko by ste si mali mesačne sporiť, ak chcete mať slušnú náhradu príjmu, a s akým zhodnotením treba rátať. "Keby ste sa ma na to pýtali pred 10 rokmi, povedal by som: rátajte so zhodnotením v banke 4 %. Keď ste chceli mať 70-percentnú mieru náhrady z čistej mzdy, stačilo odkladať 15 % príjmu po tridsiatke," hovorí Baláž. Dnes vám banka toľko nedá. Podľa prepočtov UMB, ak chcete mať 100-percentnú náhradu čistej mzdy (či 70 % hrubej mzdy), musíte si odkladať okolo 20 % čistého príjmu počas celej kariéry, teda približne 40 až 45 rokov. A to vám vykryje váš posledný príjem počas 20 rokov. Taká je zhruba miera dožitia na dôchodku. Prepočet platí pre ľudí okolo 25 rokov, my však hovoríme o ľuďoch po tridsiatke či okolo štyridsiatky. "Môžu použiť vzorec, že vydelia požadovanú mieru náhrady stanoveným koeficientom. Napríklad ak si chcú na dôchodku kryť 20 % čistej mzdy a majú na to 30 rokov, musia si odkladať 20/2=10 % svojej čistej mzdy," hovorí Šebo. Ak teda máte čistú mzdu 1000 eur a chcete mať na dôchodku z tohto sporenia počas 20 rokov aspoň 200 eur mesačne, musíte si odkladať 30 rokov sumu vo výške 10 % mzdy. Podľa ekonómov UMB ak máte k dispozícii 30 rokov sporenia, môžete očakávať dvojnásobok toho, čo si odkladáte, keď máte k dispozícii 20 rokov, môžete očakávať iba 1,5-násobok.

KDE SI SPORIŤ

Ekonómovia UMB rátali s priemerným ročným výnosom 3,5 %. Je zrejmé, že sa nedá dosiahnuť tak, že budete mať úspory v banke. Podľa ich prepočtov je málo pravdepodobné, že taký výnos bude v doplnkovom dôchodkovom sporení. Odporúčajú zvoliť si podielový fond s poplatkom nie vyšším ako 1 %. Vyrátali, že poplatok za správu 1 % zníži objem výnosov z vložených príspevkov o 20 % pri 40 rokoch sporenia. Ak máte produkt, ktorý stojí 5% ročne na poplatkoch, nemôžete očakávať žiaden výnos. Môžete si zvoliť aj pasívny indexový fond s nízkym poplatkom. Ak si budete sporiť každý mesiac 20 rokov, väčšinu by ste mali mať v akciách. Poradcovia vám dajú vyplniť investičný dotazník, v ktorom môže vyjsť, že nemáte radi investičné riziko. Je menšia pravdepodobnosť, že v dlhopisoch dosiahnete také zhodnotenie, ale sú menej rizikové ako akcie. Ak vám finančný poradca robí prepočet, koľko si máte sporiť na dôchodok, na priemerný ročný výnos 7 %, treba byť už opatrnejší. "Dovolím si tvrdiť, že v dlhodobom výhľade bude miera výnosov klesať, lebo bude obrovský prebytok úspor. Spoliehať sa na časové rady výnosy indexov z minulosti sa nedá," hovorí Baláž. Dobrovoľne sporiť si môžete aj v druhom pilieri, od tohto roku však už neplatí daňové zvýhodnenie dobrovoľných príspevkov. Aj tam je však podstatné, aký dôchodkový fond si zvolíte. Šebo spolu so svojím tímom vyrátali, že rozdiel medzi tým, keď ste celý čas v dlhopisovom fonde, a tým, keď ste v akciovom či indexovom fonde a postupne si znižujete podiel akciovej zložky, môže byť až 1:2. "Rozdiel je teda zhruba v tom, či budete mať na dôchodku stovku, alebo dve stovky," hovorí Šebo.

Začínajú sa vytvárať dve veľké skupiny ľudia budú na dôchodku buď veľmi chudobní, alebo veľmi bohatí v porovnaní s tým, koľko zarábajú teraz. Ján Šebo, ekonóm Univerzity Mateja Bela

FOTO:

Podľa prieskumu, ktorý urobila pred tromi rokmi agentúra Focus pre Prognostický ústav SAV, necelá pätina domácností plánuje budúcnosť v horizonte dlhšom ako dva roky a len dve percentá sa zaujímajú aj o to, čo bude o 10 rokov.
-END-