Júlia Kamenská: New Bulgarian University, Bulharsko, BG SOFIA02

Môj Erasmus bol jednou veľkou náhodou. Už len to ako som za dva dni zbúchala prihlášku nebolo nič plánované a hlboko uvážené. Keď som sa potom ocitla pred výberovou komisiou kde na mňa pozerali štyria ľudia, ktorí mi povedali, že do Litvy ísť nemôžem a mám si rýchlo vybrať medzi Lotyšskom a Bulharskom, tiež som reagovala dosť impulzívne. Sofia.

Poviem vám, začiatky vybavovania a tie papierovačky boli mojou nočnou morou. Stále som chodila po nejaké papiere a potvrdenia a vyplňovala nespočetné množstvo prihlášok. Navyše som zrazu bola týždeň pred odchodom bez akéhokoľvek ubytovania a s neskutočným stresom, kde vlastne budem bývať. Napriek tomu som ani na minútu nezaváhala a 9. septembra som stála na Nivách v Bratislave a čakala na autobus (nechoďte do Bulharska autobusom, prosím).

Prvý týždeň ma Sofia zavalila asi tak milión problémami, ktoré by som v bežnom živote nezvládla. Ale ja som bola na Erasme, pripravená objavovať za každú cenu. Zrazu mi vôbec neprišlo zvláštne prechádzať sa sama po miliónovom meste, kde na mňa číhajú nápisy v cyrilike a mojím domovom (na týždeň) je hostel plný cudzích ľudí.

Začala som chodiť na môj plánovaný kurz bulharčiny, kde som chodia do skvelej medzinárodnej triedy a vytvorila si svojich prvých priateľov, ktorí so mnou ostali až do konca. Najväčší zlom však nastal, keď som sa presťahovala do bytu. Najskôr môj medzinárodný byt tvorila Estónka a Bulharka, dve úžasné dievčatá, s ktorými som trávila dlhé večery vyjedaním sladkostí a počúvaním hudby z telky. Potom sa prisťahovala Maddie, Portugalka, ktorá prvé 4 dni po príchode iba upratovala... Myslela som si, že to nebude medzi nami fungovať, ale opak bol pravdou. Ak na tomto svete blúdila nejaká spriaznená duša, ktorá ma hľadala, tak to bola ona. Po krátkom čase sme spolu chodili všade, varili sme spolu, upratovali, nakupovali, proste všetko. Potom sa nám z bytu odsťahovala Bulharka a prišla Talianka. To bolo naše finálne zloženie a party sa mohla začať. Neviem spočítať koľko krát sme plakali od smiechu, ale aj od smútku. Koľko krát sme len tak sedeli do noci a pili čaj a rozprávali sa o všetkých možných problémoch sveta.

Áno, chodila som aj do školy. A bola fajn a naučila som sa toho naozaj veľa. Zlepšila som si angličtinu a skúsila aj iný školský systém. Ale to, čo mi dal Erasmus bolo oveľa viac, ako len vzdelanie. Dal mi pocit, že na tomto svete zvládnem sama všetko. Že môžem cestovať kam chcem (Rumunsko, Grécko, pobrežie Čierneho mora). Že pravých priateľov môžem nájsť aj na druhom konci Európy a že tí priatelia budú so mnou aj keď budeme každý doma. Erasmus ma naučil vážiť si vecí, ktoré v živote mám. A áno, naučil ma aj variť a piecť. Vianoce som síce strávila s dievčatami, ktoré som poznala dva mesiace, ale boli to jedny z najpamätnejších Vianoc aké som kedy zažila.

Môj Erasmus sa nedá len tak opísať slovami. Je to neskutočné množstvo príhod, pocitov a spomienok. Moje srdce je teraz rozkúskované po celej Európe, lebo pri každom zbohom som nechala jeho kúsok s niekým iným. No najväčšia časť zostala v Sofii, ktorá v podstate vôbec nie je nejaký európsky skvost, ale bol to môj domov. Miesto kam sa aj teraz chcem vrátiť. Miesto kvôli ktorému som preplakala jeden a pol hodiny letu.

Je jedno kam na Erasmus sa vyberiete a či to bude najväčšou náhodou ako to bolo v mojom prípade. Garantujem, že si zapamätáte len to dobré, len to pekné a všetko zlé vám zrazu príde vtipné. Prinesie vám to viac, než vám to vzalo. Nabije vás to energiou a otvorí vám to nové cesty. Možno vám prinesie životnú lásku, či najsilnejšie priateľské puto, ale hlavne vám ukáže kto naozaj ste.