Paulína Lenartová, Univerzita Nantes, Francúzsko, F NANTES01

Netradičný Eramus – Francúzsko, Taliansko

 

Môj Erasmus sen študovať na západnom pobreží Francúzska, v krásnom historickom a zelenom veľkomeste, začal v januári 2020. Univerzita v Nantes nám ponúkla možnosť francúzskych večerných kurzov, možnosť stravovania za študentské ceny v rámci kampusu či možnosť rôznych športových a iných zaujímavých aktivít. Štúdium na Fakulte politických vied a práva na Univerzite v Nantes prebiehalo vo francúzštine spolu s domácimi študentmi fakulty, čo bola pre nás zahraničných študentov jednoznačne výzva vzhľadom na to, že šlo o ich materinský jazyk. Čo sa týka vyučovania, spozorovali sme značné rozdiely v porovnaní s našou domácou univerzitou. Vo Francúzsku trvá jedna prednáška obyčajne aj tri hodiny, s malou desať minútovou prestávkou a niektoré z predmetov končili až neskoro večer – okolo 20:00 podobne ako aj večerné kurzy z Francúzštiny. Na margo mimoškolského života v Nantes musím konštatovať, že napriek nabitému programu v kampuse, sme mali dostatok času na spoznávanie mesta aj samotného regiónu Pays de la Loire či susednej Normandie. Navyše, pre väčšiu socializáciu so zahraničnými študentmi sme od začiatku boli v kontakte s tamojším združením ESN. Slovanské národy, vrátane Slovenska, mali dokonca vlastného francúzskeho koordinátora, ktorý organizoval akcie a podujatia, kde sme sa aspoň raz do týždňa stretli a zoznamovali so študentami z krajín ako Poľsko, Ruská federácia, Srbsko či Česká republika. Jeden z posledných zážitkov, ktoré nám ESN sprostredkovalo bola tradičná francúzska večera.

Život v Nantes sa však po príchode neviditeľného nepriateľa pod názvom Covid-19 v marci 2020 zastavil a spolu s ním aj náš študentský život v zahraničí. Vzhľadom na to, že boli za mnou dva mesiace štúdia na univerzite, rozhodla som sa zostať vo Francúzsku a doštudovať tam napriek prísnemu zákazu vychádzania, ktorý francúzska vláda vydala 17. marca 2020. Počas marca a apríla sme prešli na online režim vyučovania a skúšok. Na univerzite v Nantes som študovala spolu so spolužiačkou z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB, ale každá z nás bola na inom internáte, ktoré boli od seba vzdialené viac než 3 km, čo znamenalo, že nám nebolo umožnené stretávať sa počas dvoch mesiacov francúzskeho lockdownu. Každopádne, rada by som vyzdvihla starostlivosť Nantskej univerzity a vedenia internátu Berlioz, ktorí mne aj ostatným zahraničným študentom v týchto neľahkých časoch spríjemnili lockdown balíkom potravín i každotýždňovým kontaktovaním, či sme v poriadku. Návrat domov na Slovensko bol v nedohľadne. No, nakoniec sa nám 12. mája 2020 podarilo po kontaktovaní Slovenskej ambasády v Paríži, pripojiť k repatriantom z Veľkej Británie, ktorí tranzitovali Francúzskom a po povinnej štátnej karanténe a povinnom testovaní na Slovensku sme sa opäť stretli so svojimi blízkymi.

Po mojich skúsenostiach z Francúzska počas pandémie by si možno iný okamžite povedal, že v ten istý rok sa určite nezúčastní ďalšieho štúdia v zahraničí, no ja som o túto šancu prísť nechcela a po dlhom váhaní som si na konci leta 2020 opäť balila kufre. Skvelú správu, že som prijatá na ďalší Erasmus v rámci môjho posledného roku na fakulte, tentokrát v očarujúcom Taliansku na najstaršiu univerzitu sveta - Bolonskú univerzitu, som dostala ešte pred vypuknutím pandémie. Fakulta politických vied, kde som od septembra 2020 študovala sa nachádza v meste Forlì neďaleko Bologne. V porovnaní s Nantes išlo o malé študentské a pomerne pokojné mesto, ktoré by sme mohli porovnať k Banskej Bystrici. Prvé dva týždne sme mali len online vyučovanie, ale následne sme prešli aj na možnosť prezenčnej formy štúdia pod prísnymi hygienickými pravidlami. Prednášok a seminárov sme sa zúčastňovali osobne v rúškach s rozostupmi v sedení, pričom počet študentov v triede bol limitovaný na základe online registrácie. To znamená, že študenti mali možnosť vybrať si formu štúdia, ktorú preferujú. Všetky hodiny som absolvovala v anglickom jazyku. Štúdium tu bolo časovo o niečo náročnejšie než vo Francúzsku, pretože hneď od začiatku príchodu sme mali množstvo úloh vo forme čítaní odborných kníh z miestnej knižnice, priebežných testov, skúšok či prezentáciu v rámci zaujímavého predmetu s názvom History of Soviet Union and Russian foreign policy. Avšak, dĺžka hodín bola podobne ako na SR cca 80 minút na rozdiel od Francúzska. Napriek školským povinnostiam a vládnym opatreniam, sme boli vďační, že kým študenti na Slovensku nemajú vôbec možnosť navštevovať školu osobne, my sme to šťastie mali. Navyše, mali sme aj isté možnosti na socializáciu v podobe multikultúrnych stretnutí na talianskej káve či tradičnej „Tuesday“ pizzy. Okrem toho, do polky novembra bol región Emília- Romagna, kde sme žili, v žltej zóne, čo predstavovalo voľnejšie opatrenia a tak sa nám podarilo spoznávať okolie tohto jedlom a vínom povestného regiónu. Navštívila som neďaleký samostatný štát San Maríno, hradbami obklopenú Ferraru, dovolenkový raj Cesenatico či malebnú Brisighellu. V novembri 2020 sa situácia v Taliansku opäť začala zhoršovať a ani ja som sa nevyhla talianskej karanténe. No, a v januári 2021 sme mali o každodenný program postarané, pretože nás z každého predmetu čakali aj ústne skúšky, ktoré neboli jednoduché a tu musím upozorniť aj na systém hodnotenia v rámci Bolonskej univerzity, ktorý je odlišný od toho slovenského aj francúzskeho. Kým vo Francúzsku je namiesto slovenského (A, B, C, D, E a Fx)  akademického hodnotenia bodovanie od 10 do 20, tak v Taliansku používajú na univerzite hodnotenie od 18 do 30 bodov, ale s úplne odlišným prísnym a trochu nepochopiteľným prepisom do toho nášho slovenského hodnotenia. Napríklad, ak dosiahneš 28 bodov z 30 na Bolonskej univerzite, pri prepise ti Taliani nahodia za to najčastejšie písmenko C v závislosti od úspešnosti zvyšných študentov.

Teraz, keď sú za mnou oba tieto adrenalínové Erasmus zážitky, s pokojom v duši môžem povedať, že ak by som mala znova ďalšiu príležitosť zúčastniť sa programu akým je Erasmus, tak by som neváhala a odporúčam ho aj tým, ktorí nad niečím podobným uvažujú. Viem, že bez pandémie by to bol určite oveľa väčší a  prínosnejší zážitok bez nadbytočného stresu, ale aj napriek tomu som úprimne vďačná našej Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB za príležitosť, pretože okrem skúseností štúdia v zahraničí, som spoznala aj množstvo nových skvelých ľudí, miest a kultúr.

 

 

 

Paulína Lenartová, 5.ročník FPVaMV