Výsledky dotazníkového prieskumu realizovaného pre projekt

JaSom online v roku 2021

 

Príspevok s výsledkami prezentovaný na medzinárodnej konferencii v Nadlacu v Rumunsku a publikovaný v zborníku:

Úloha slovenských stredných škôl v živote dolnozemských Slovákov.

ISBN: 978-973-107-187-9

Zuzana Drugová: Sebaidentifikácia v multietnickom prostredí – priebežné zistenia projektu využiteľné pre stredné školy. Str. 144 – 152

  

• Dotazník realizovaný v roku 2021

Súčasťou projektových aktivít bol aj dotazník, ktorý sme v online forme realizovali v júni 2021. Dotazník obsahoval úvodné informácie pre respondenta o projekte, samotné otázky sa delili podľa tém: slovenčina v domácom prostredí, vzdelávanie o nárečí a príprava kultúrnych programov. Témy vyplynuli aj z potrieb slovenských prostredí v partnerských krajinách, v každej z tém bolo po 13 otázok. Viaceré z nich sa však členili na podotázky s cieľom konkretizácie informácií. Odpovede mali možnosť výberu v škále áno – skôr áno – neviem - skôr nie – nie. Niektoré odpovede sme žiadali aj popisné, aby sme získali čím viac konkrétnych informácií z konkrétnych krajanských prostredí.

Dotazník vyplnilo spolu 67 respondentov: Chorvátsko 19, Rumunsko 21, Srbsko 27. Respondenti boli z troch vekových kategórií: 4 mladší ako 25 rokov, 32 respondentov vo veku 26-50 rokov a 31 respondentov vo veku viac ako 51 rokov. Na dotazník odpovedalo 39 učiteľov, 19 vedúcich súborov a 9 respondentov boli učitelia, ktorí sú zároveň vedúcimi súborov. V charakteristike vybraných odpovedí budeme uvádzať počty odpovedí z celkového počtu 67 respondentov, tento spôsob pokladáme za osobnejšie vyjadrenie zistených skutočností.

• Slovenčina v domácom prostredí

Z okruhu otázok, v ktorých sme sa snažili identifikovať rozdiel v používaní spisovnej slovenčiny resp. lokálneho nárečia upútali viaceré odpovede potvrdzujúce náš predpoklad, že v slovenských krajanských prostrediach sa prirodzene používa nárečia jednotlivých lokalít. 51 respondentov predpokladá, že deti v rodinách rozprávajú (37) resp. skôr rozprávajú (14) lokálnym nárečím. Až 60 respondentov uviedlo, že ľudia v ich okolí rozprávajú (49) alebo skôr rozprávajú (11) nárečím. 57 pedagógov si myslí, že nárečie je (47) resp. skôr je (10) pre deti prirodzenejším komunikačným jazykom ako spisovná slovenčina. Ako málo dôležité vyšli z dotazníkového výskumu otázky pýtajúce sa na členenie slovenčiny do troch základných typov na západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské – tento výsledok pokladáme za prirodzený vzhľadom na skutočnosť, že jednotlivé nárečové prvky zo Slovenska sa zachovali len vo výnimočných prípadoch.

V časti otázok vo vzťahu k etnickej tolerancii pedagógovia súhlasia, že sebaidentifikácia (národné povedomie) môže (37) alebo skôr môže(18) viesť k silnejšej tolerancii voči okolitým etnikám. Zároveň však najčastejšie (26 respondentov) nedokážu odpovedať, či si žiaci uvedomujú význam materinského jazyka pre pestovanie národného povedomia, len 17 súhlasia resp. 11 skôr súhlasia s týmto konštatovaním. Preto pokladáme za dôležité upriamenie pozornosti pedagógov na túto skutočnosť, čo zohľadníme aj v pripravovanom didaktickom materiáli. Na otázku Čo podľa Vás prispieva k posilňovaniu starostlivosti o materinský jazyk u žiakov? respondenti uviedli od rodiny, školy, osobnosti učiteľa, cez krúžky a mimoškolské aktivity až po kontakty so Slovenskom. Na otázku o posilňovaní národného povedomia v multietnickom prostredí uvádzali respondenti ako dôležitý faktor predovšetkým školu a vzdelávanie, upozornili aj na toleranciu a trpezlivosť. V odpovediach z Rumunska figurovala častejšie aj cirkev, v odpovediach z Chorvátska zasa kultúrne podujatia a prezentácie.

• Vzdelávanie o nárečí

            Výrazne menej kladné sme zaznamenali odpovede respondentov vo vzťahu k využívaniu nárečových podôb jazyka vo vzdelávacom procese – a to tak v jeho hovorenej aj písanej, transkribovanej forme. Takmer 50% negatívnych odpovedí sme zaznamenali na otázku o dostatočnosti zastúpenia učebných materiálov, ktoré sa venujú lokálnym nárečiam. Toto zistenie potvrdilo predpoklad nášho projektu aj zámer jeho výsledkov na zameranie pracovných listov aj na tieto formy didaktických postupov a materiálov.

Na druhej strane pedagógovia škôl aj krúžkov potvrdili náš predpoklad, že je dôležité využívanie a vysvetlenie žiakom starého, ustupujúceho lokálneho nárečia, ktoré sa viaže na práce, zvyky a obyčaje z minulosti - 49 odpovedalo áno a 11 skôr áno, čo je spolu 60 zo 67 odpovedí v pozitívnom hodnotení. Až 62 pozitívnych (48 áno, 14 skôr áno) odpovedí sme zaznamenali aj na otázku o využití rodinných a výročných zvykov z Vášho prostredia ako vhodnej forme vo vzdelávacom procese. Aj tieto odpovede potvrdili pôvodné zamerania pripravovaných didaktických materiálov, ktorých cieľ nebude prioritne určený pre folklórne súbory a skupiny, ale pre prirodzené využitie prvkov tradičnej kultúry vo vzdelávacom procese, ale aj v bežnom živote tak, ako to bolo pre tradičnú kultúru prirodzené vždy.

• Príprava kultúrnych programov

V tretej tematickej skupine otázok rezonovali návrhy a požiadavky smerujúce ku skvalitneniu prípravy programov a to formou realizácie detailnejších výskumov aj spolupráce s odborníkmi. Niektorí respondenti konkretizovali požiadavky na prípravu príručky pre každé z prostredí a vypracovanie nových učebníc a pracovných listov, ktoré by nahradili súčasné nezáživné formy. Všetky uvedené požiadavky plne korešpondujú s konečným cieľom projektu JaSom.

Z odpovedí sa dozvedáme, že v súčasnosti pri spoznávaní života svojich predkov pedagógovia najčastejšie siahajú po ľudových piesňach (28 áno+25skôr áno), po ľudových tancoch (28+24), ale aj po priamych rozhovoroch so staršími spoluobčanmi (27+19). Pri prezentácii týchto prvkov aj najčastejšie siahajú po lokálnych nárečiach. Pri príprave kultúrnych programov častejšie siahajú po spisovnej slovenčine (36+15) ako po nárečovej forme (10+28). Výrazne kladnú odpoveď sme zaznamenali aj na otázku o potrebe osobného poznania a spolupráce s aktívnymi členmi staršej generácie v obci (49 áno + 8 skôr áno). Z odpovedí v oblasti organizácie kultúrnych podujatí sme zistili, že už nie tak pozitívny názor majú na dostatok časového priestoru pre prípravu programov a ich prezentáciu, resp. na dostatok informácií a odborných podkladov.

V otázkach o type kultúrnych prvkov, ktoré najčastejšie v programoch prezentujú pedagógovia uviedli, že častejšie je prezentovaná tradičná kultúra ako súčasná kultúra, a častejšie je prezentovaný folklórny, ako divadelný súbor. Úroveň scénického prejavu vo svojej krajine pokladá za kvalitnú 10, za skôr kvalitnú 22 a nedokáže posúdiť 27 respondentov dotazníka. Rovnako sme zistili, že po kultúre vlastnej lokality siaha 19, resp. skôr siaha 18 respondentov, po  prvkoch inšpirovaných regiónmi a kultúrou Slovenska siaha 13, resp. skôr siaha 20 respondentov. V oboch prípadoch sa zároveň dosť vysoký počet 19 resp. 20 respondentov nevedelo vyjadriť. Dôvody prezentácie tradičnej kultúry regiónov Slovenska v krajanských prostrediach môžeme hľadať ešte v období začiatku 20. storočia, keď sa „Matica slovenská programovo začala orientovať na národopisný súpis Slovenska a adresovala Slovákom výzvu na zber národopisného materiálu. Jej cieľom bol vznik veľkého národopisného diela“. (Pavelcová, Z.: 2021, str.251) Potreba previazanosti dolnozemských prostredí na regióny súčasného Slovenska je prirodzeným spôsobom udržiavania kontaktu s krajinou pôvodu svojich predkov, jej prezentácia vo vzdelávacom procese však musí poukazovať na logické súvislosti a historické fakty.

• Záver

Jedným z cieľov projektu JaSom je aj naplnenie idey J. A. Komenského: „Víc než vědením je třeba děti zaměstnávat uměním.“ Smerujeme k tomu, aby sme pomohli naplniť aj ďalšie doterajšie zistenia odborníkov: „Umenie má byť základom každej výchovy. Podľa výskumov súčasnej psychológie a pedagogiky sa výchova stáva integračným procesom, čo v podstate znamená zladenie individuálnej jedinečnosti s jednotou celej ľudskej spoločnosti, do ktorej každý jedinec patrí... Vychovávať umením znamená naučiť sa pozorovať a vnímať všetko krásne. Estetické hodnotenie dieťaťa sa vyvíja na základe jeho vlastnej, prirodzenej sugestibility a citové zážitky tu hrajú hlavnú, nezastupiteľnú úlohu.“ (Haluzová, V., 2007: str.25)

Aj keď „umenie prichádza až so skúsenosťou, ale jeho záblesky sa vyskytujú v ktoromkoľvek stupni procesu“ (Urban, M.: 2015, str.6) budeme spoločne dúfať, že sa nám začne blýskať aj vďaka výsledkom projektu JaSom, ktorého riešiteľom je Metodické centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí UMB v Banskej Bystrici.

 

 

Použitá literatúra:

• Botík, Ján: Dolnozemskí Slováci. Nadlac, Vydavateľstvo Ivan Krasko. 2011, 335 str. ISBN: 978-973-107-067-4
• Botík, Ján: Etnická história Slovenska. Bratislava: Lúč, 2007, 230 str. ISBN: 978-80-7114-650-6
• Botík, Ján: Etnokultúrne procesy v podmienkach etnického rozdelenia. IN: Slovenský národopis 43, 1995, str. 431- 444
• Divičanová, Anna: Jazyk, kultúra, spoločenstvo. Etnokultúrne zmeny na slovenských jazykových ostrovoch v Maďarsku. Békešská Čaba – Budapešť 1999, 335 str. ISBN: 963 03 6913 3.
• Haluzová, Věra: Lidová kultura a počátky rozvíjení detského folkloru na stražnických slavnostech. IN: Detský folklór dnes (proměny funkcí). Svorník příspěvkú z 23. stražnického sympozia, Strážnice 2007. ISBN: 978-80-86156-93-4. str. 24-29.
• Krekovičová, Eva: Piesne a etnická identifikácia Slovákov v Maďarsku. Výskum z obdobia 1991 – 2017. Etnologické štúdie 33, Veda Bratislava 2018, 263 str. ISBN: 978-80-224-1698-6
• Lenovský, Ladislav: K niektorým kontextom identity vo Veňarci. IN: Kováčová, A. – Uhrínová, A.: Duchovná a sociálna kultúra menšín v majoritnom prostredí. Zborník z medzinárodnej konferencie venovanej životnému jubileu etnografa Ondreja Krupu. Výskumný ústav celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Békešská Čaba 2015. str.291 – 305.
• Michalík, Boris: Determinanty akulturácie Slovákov vo Veňarci. IN: Kováčová, A. – Uhrínová, A.: Duchovná a sociálna kultúra menšín v majoritnom prostredí. Zborník z medzinárodnej konferencie venovanej životnému jubileu etnografa Ondreja Krupu. Výskumný ústav celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Békešská Čaba 2015. str. 306-312.
• Michalík, Boris: Determinanty akulturácie Slovákov vo Veňarci. IN: Kováčová, A. – Uhrínová, A.: Duchovná a sociálna kultúra menšín v majoritnom prostredí. Zborník z medzinárodnej konferencie venovanej životnému jubileu etnografa Ondreja Krupu. Výskumný ústav celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Békešská Čaba 2015. str. 306-312.
• Pavelcová, Zuzana: Národopisné zbierky dolnozemských Slovákov v Matici slovenskej. In VALETÍK, V. – MOSNÁKOVÁ-BAGĽAŠOVÁ, K. (eds). Svetový slovenský kalendár na obyčajný rok 2022. Futura : Nový Sad, 2021, roč. 6, s. 251.
• Slušná, Zuzana: Kultúra a kultúrna rozmanitosť. IN: Kultúra, kultúrna rozmanitosť a multikultúrna výchova. Metodický materiál k projektu Svedkovia minulosti. Národné osvetové centrum Bratislava 2006, s. 10-28. ISBN: 80-7121-266-0.
• Schauerová, Alena: Vytváranie vzťahu k folklórnemu dedičstvu. IN: Detský folklór dnes (proměny funkcí). Svorník příspěvkú z 23. stražnického sympozia, Strážnice 2007. ISBN: 978-80-86156-93-4. str. 7-12.
• Urban, Martin, Mgr.art.: Hra a tanec, iniciačné hry nielen pre tanečníkov. Stredoslovenské osvetové stredisko Banská Bystrica, edícia Haravara 2015. ISBN: 978-80-972067-1-0