Tradičný odev Slovákov v Iloku

Môj záujem o spracovanie tradičného odevu Slovákov v Iloku bol podmienený výrokom, s ktorým som sa stretla v prostredí folklórneho súboru v Iloku: keďže Ilok nemá svoj vlastný kroj my sme sa rozhodli, že našim krojom bude kyjevský kroj. Prvú reakciu na práve citovanú vetu vylúdilo moje etnologické podvedomie: Ako to, že Ilok nemá svoj vlastný kroj? Každá obec má svoj vlastný kroj... A zadanie pre mňa zrazu bolo jasné: idem identifikovať tradičný odev Slovákov v Iloku, jeho obdobia, vrstvy, štýly, fázy.... Výskum však ukázal, že obsažnú časť mojej práce bude tvoriť aj problematika vlasteneckého odevu a kostýmu v pozícii folklorizmu.

Mala som výborného spolupracovníka. Vlatko Miksád, neúnavný organizátor a popularizátor slovenského života v Iloku. On ma v roku 2018 oslovil, aby som prišla urobiť výskum tradičného odevu Slovákov v Iloku. Vo svojom súkromnom archíve má bohatú zbierku historických fotografií - pedantne roztriedených a vo veľkej väčšine aj datovaných a identifikovaných. Fotografie mi dal k dispozícii pre výskum, aj pre práve predkladanú knihu, za čo mu patrí moja obrovská vďaka. Aj samotný výskum v roku 2018 mi organizačne aj materiálne zabezpečil. A tak som vo februári 2018 navštívila spolu 6 respondentiek v Iloku aj v ilockej osade Radoš, pre porovnanie som navštívila aj ďalších respondentov v susedných slovenských osadách Erdevík a Binguľa v súčasnom Srbsku. Navštívila som aj Múzeum mesta Ilok, z ktorého som získala informácie o zbierkovom fonde dokumentujúcom tradičný odev Slovákov, odev odborne spracovala kustódka múzea Ružica Černi. Všetkým ďakujem za poskytnuté informácie.

Tradičnému odevu sa venujem od svojich etnologických začiatkov v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici, keď mi rukami prešiel komplet celý etnografický zbierkový fond. Tradičný odev v úlohe scénického kostýmu ma sprevádzal aj od mojich začiatkov v súborovom hnutí. Tradičný odev a poznanie jeho špecifík je pre mňa dôležitým zdrojom pre návrhy kostýmov pre súbory – a v súčasnosti je aj jedným z hybných prvkov novej vlny záujmu o folklór (aj keď tradičný odev nie je folklór). To všetko ma utvrdilo v záujme o realizáciu výskumu v Iloku a jeho následné odborné spracovanie.

Dúfam, že kniha, ktorú práve otvárate, odpovie na Vaše otázky nielen vo vzťahu ku odevu Slovákov v Iloku, ale ukáže Vám aj prostú skutočnosť, ktorú naši predkovia poznali vo vlastnom živote: že tradičný odev bol živou súčasťou tradičnej kultúry našich predkov, že jeho život súvisel s pracovným aj spoločenským životom svojich nositeľov, že odev bol súčasťou životných príbehov jednotlivcov aj skupín. Zároveň bol pre okolitých príslušníkov iných etník identifikátorom Slovákov v Iloku a jeho okolí.

Dúfam, že Vám táto kniha ukáže aj inú dôležitú vec: že totiž niečo veľmi podobné, tradičnú kultúru plnú vlastných špecifík, môžeme nájsť v ktoromkoľvek z našich tradičných prostredí. Zvlášť v tých krajanských, dolnozemských, kde sa nám nielen zakonzervovali na Slovensku už zabudnuté prvky tradičnej kultúry, ale aj sa obohatili o množstvo variantov vyplývajúcich z ich stále živých zmien a vzťahov v ich súčasnom domove. Medzi Slovákmi navzájom, aj vo vzťahu ku okolitým inoetnickým spoločenstvám.

Zuzana Drugová