Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku vznikol priamo po politických zmenách v roku 1989 a ešte pred prijatím Zákona o
menšinách v roku 1993, ktorý umožnil národnostiam v Maďarsku založiť si vlastné samostatné inštitúcie. Slovenský výskumný ústav (neskôr Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku) bol prvým vedeckým ústavom svojho druhu v Maďarsku a slúžil ostatným národnostiam ako vzor. Ciele ústavu sú zakotvené v Zakladajúcej listine a Štatúte, podľa ktorých hlavnými výskumnými oblasťami majú byť sociológia, história, národopis, pedagogika, psychológia, dialektológia. Neskoršie sa tieto oblasti rozšírili o kultúrnu antropológiu a o sociolingvistiku. Popri výskumoch a edičnej činnosti má byť inštitúcia doškoľovacím centrom pre inteligenciu, poskytovať odbornú pomoc školám, popularizovať výsledky vedeckovýskumnej činnosti v kruhu slovenských a maďarských odborníkov a vychovávať dorast.

Rok 2006 je dôležitým medzníkom v dejinách bádateľskej dielne, keďže v tomto roku bola podpísaná Dohoda o spolupráci medzi Slovenskou akadémiou vied a Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku, čím sa v značnej miere zlepšili podmienky výskumnej práce. Inštitúcia spolupracuje s mnohými domácimi a slovenskými externými pracovníkmi, ktorí svojou prácou ústavu výrazne pomáhajú, bez ich pomoci by naša skupina nevedela plniť svoje úlohy.

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku od založenia inštitúcie pokladá za jednu zo svojich najdôležitejších úloh podporu
škôl. Projekt regionálnohistorických čítaniek slúži priamo pedagógom a žiakom, študentom. Čítanky, zostavené Jánom Chlebnickým, Čabianska (1996), Komlóšska (2000) a Sarvašská (2002), sú potrebné a obľúbené učebné pomôcky, ako aj knižka Pripravujeme sa na jazykovú skúšku, Pracovné listy a CD, taktiež CD-Testy ku knihe. 96 publikácií napísalo a redigovalo viac ako 150 autorov, editorov. Veľa z nich vzniklo v spoluautorstve, resp. spoluredigovaní. Väčšina autorov, editorov patrí k slovenskej národnosti. Najviac kníh bolo vydaných a napísaných v slovenskom jazyku.

Prevažnú väčšinu publikácií vydal VÚSM samostatne, ďalšie so spoluvydavateľmi zo Slovenska, z rumunského Nadlaku i z Maďarska. Od svojho založenia vydal samostatne, resp. v spolupráci s partnerskými inštitúciami 94 kníh a dve elektronické knihy (e-books) o minulosti a súčasnosti, o ľudovej a modernej kultúre a o jazyku Slovákov v Maďarsku; okrem toho konferenčné zborníky, jubilejné publikácie, učebné pomôcky (výber z nich pozri v prílohe a všetky na webovej stránke VÚSM).

Webová stránka: vusm.slovaci.hu/hu

• Juraj Rágyanszki je rodákom z maďarského dolnozemského mesta Sarvaš. Študoval slovenský a slovinský jazyk na Katedre slovanských filológií Filozofickej fakulty Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti. Má magisterský diplom zo slovenského jazyka a literatúry (2014) a zo Stredoeurópskych štúdií (2017). Dva semestre trávil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a bol celý semester na Univerzite v Maribore. Mal zahraničné štipendiá aj na mesačný výskumný pobyt v Bratislave a Ľubľane a bol častým účastníkom letných jazykových škôl v Bratislave, Ľubľane a Poděbradoch. Momentálne je kandidátom na doktorát zo slovanskej jazykovedy. Jeho dizertačná práca je venovaná problematike slovanských spisovných jazykov v Evanjelickej cirkvi v Uhorsku. Na polovičnom úväzku pracuje ako odborný asistent na Katedre slovanských filológií ELTE, je spolupracovníkom Dokumentačného centra a knižnice Slovákov v Maďarsku, kde je zodpovedný za spracovanie rukopisného fondu inštitúcie.
• Mgr. Kristína Estera Szudová je historička, magisterské štúdium – odbor história absolvovala na Univerzite Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta. Diplomová práca: Slovenská menšina v Maďarsku v medzivojnovom období (na Katedre slovenských dejín). Absolutóriom na Filozofickej fakulte ELTE v Budapešti, kde ukončila doktorandské štúdium témou Problematika slovenskej menšiny v Maďarsku v medzivojnovom období. Je odbornou spolupracovníčkou Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Je autorkou súpisu štúdií, publikácií a písomných pozostalostí uložených vo výskumnom ústave; realizuje výskum a spracovanie dostupných archívnych materiálov v archívoch evanjelickej cirkvi v Békešskej župe o histórie dolnozemských Slovákov žijúcich v Maďarsku v medzivojnovom období; redigovanie konferenčného zborníka. Zostavila bibliografiu a pracovala na digitalizácii prameňov a odbornej literatúry o dejinách Slovákov v Maďarsku v medzivojnovom období; Je lektorkou výstavy v Múzeu kultúry Maďarov na Slovensku.