Nastavenie súborov cookie

    Keď navštívite ktorúkoľvek internetovú stránku, táto stránka môže uložiť alebo obnoviť informácie o vašom prehliadači, najmä v podobe súborov cookie. Tieto informácie sa môžu týkať vás, vašich preferencií, vášho zariadenia alebo sa môžu použiť na to, aby stránka fungovala tak, ako očakávate. Tieto informácie vás zvyčajne neidentifikujú priamo, vďaka nim však môžete získať viac prispôsobený internetový obsah. V týchto nastaveniach si môžete vybrať, že niektoré typy súborov cookie nepovolíte. Po kliknutí na nadpisy jednotlivých kategórií sa dozviete viac a zmeníte svoje predvolené nastavenia. Mali by ste však vedieť, že blokovanie niektorých súborov cookie môže ovplyvniť vašu skúsenosť so stránkou a služby, ktoré vám môžeme ponúknuť. Viac informácií

    Spravovať nastavenie súborov cookie

    Nevyhnutne potrebné súbory cookie

    Vždy aktívne

    Tieto súbory cookie sú potrebné na zabezpečenie funkčnosti internetovej stránky a nemožno ich v našich systémoch vypnúť. Zvyčajne sa nastavujú len ako reakcia na vami vykonané činnosti, ktoré predstavujú žiadosť súvisiacu so službami, ako je napríklad nastavenie preferencií ochrany osobných údajov, prihlasovanie alebo vypĺňanie formulárov. Svoj prehliadač môžete nastaviť tak, aby blokoval alebo vás upozorňoval na takéto súbory cookie, v takom prípade však nemusia niektoré časti stránky fungovať.

    Súbory cookie súvisiace s výkonom

    Tieto súbory cookie nám umožňujú určiť počet návštev a zdroje návštevnosti, aby sme mohli merať a vylepšovať výkon našej stránky. Pomáhajú nám zistiť, ktoré stránky sú najviac a najmenej populárne, a vidieť, koľko návštevníkov sa na stránke pohybuje. Všetky informácie, ktoré tieto súbory cookie zbierajú, sú súhrnné, a teda anonymné. Ak tieto súbory cookie nepovolíte, nebudeme vedieť, kedy ste našu stránku navštívili.

    Výročie narodenia Mateja Bela

    Začiatok (dátum, čas): 24. 3. 2022, 0:00
    Koniec (dátum, čas): 24. 3. 2022, 23:59
    Usporiadateľ: Rektorát

    * 24. marec 1684, Očová – † 29. august 1749, Bratislava

     

    Príbeh, v ktorom Matej Bel vystupuje ako rektor banskobystrického evanjelického lýcea

    Jaroslav Rezník: Po literárnych stopách na Slovensku

     

    Pán rektor celú hodinu nepovedal ani slovo. Sadol si na pripravenú stoličku pri dverách a pozorne sledoval prácu žiakov a učiteľa. Ani si nič nezapisoval. Len občas vstal, prešiel sa po triede a ponad plecia žiakov pozrel na ich tabuľky. Usilovne na ne čmárali koncovky latinského skloňovania. Niektorých, čo sa mu asi najväčšmi páčili, pohladil po hlave. Odmenou mu boli vďačné študentské pohľady.Troška dlhšie sa pristavil pri prázdnej lavici. Prešiel po nej prstom. Na prste mu zostal prach a na lavici krátka hrubá čiara.

    Po hodine ho učiteľ nasledoval do jeho miestnosti.

    – Posaďte sa, pán kolega! – ponúkol mu rektor stoličku.

    Učiteľ si sadol a zahľadel sa na statnú postavu mladého rektora. Napäto očakával, ako zhodnotí práve skončenú hodinu. Rektor ho nenechal dlho čakať.

    – Hodina sa mi páčila, – povedal. – Učíte dobre, som spokojný. K žiakom ste náročný a pri stavbe hodiny volíte správny postup. Aj žiaci ma príjemne prekvapili. Sú pozorní a disciplinovaní, majú dobré vedomosti. Chcel by som sa vás však spýtať, pán kolega, chýbali dnes niektorí žiaci?

    – Nie, všetci boli prítomní, pán rektor, – povedal učiteľ.

    – A čo tá prázdna lavica uprostred triedy?

    Učiteľ sa prekvapene pozrel na rektora.

    – Tá predsa..., pán rektor, ... to je lavica, ktorá oddeľuje žiakov urodzeného pôvodu od... od ostatných...

    Rektor sa otočil chrbtom a dlho hľadel von z okna. Mysľou mu preletela spomienka na ľudovú školu v rodnej Očovej. Tiež sedával oddelene od ostatných. Nebol urodzeného pôvodu, iba synom obyčajného roľníka a mäsiara. Roľníka a mäsiara Funtíka! Čo na tom, že bol najlepším žiakom v triede?! Už vtedy sa mu to zdalo ponižujúce. Ponižujúce nielen pre neho, ale aj pre ostatných. Ľudia sú si predsa rovní! Na tomto jeho pocite sa nič nezmenilo ani teraz. Pomaly sa otočil k učiteľovi.

    – Pán kolega, – povedal potichu, – ešte dnes dáte lavicu odniesť! V mojej škole sú si všetci študenti rovní. Neznesiem nijaké oddeľovanie a povyšovanie sa jedných nad druhých. Rozhodujúce sú vedomosti! Rozumeli ste mi?

    Učiteľ vstal zo stoličky, na tvári sa mu zračilo neopísateľné prekvapenie.

    – Áno, pán rektor, – vyjachtal po chvíli. – Myslím, že som vám rozumel. Urobím, ako ste kázali.

    Ešte v ten deň prebytočná lavica zmizla z triedy.

     

    • O Matejovi Belovi, o jeho živote a odkaze sa dočítate v článku. 
    Výročie narodenia Mateja Bela

    Pripravila: PaedDr. Slavomíra Očenášová, PhD.