Skratky – P. F. 2017

Skratky – P. F. 2017

Slovenské Národné Noviny; 01/2017; 07/01/2017; s.: 7; Július LOMENČÍK ; Zaradenie: PUBLICISTIKA



Pri tempe, v akom žijeme, sa človek usiluje komunikáciu v najväčšej možnej miere skracovať. Zvlášť písomný jazykový prejav je oproti hovorenému ťažkopádnejší, zdĺhavejší, preto už od najstarších čias sa hľadali možnosti, ako čo najviac a najvýhodnejšie písané prejavy skracovať. Tak vznikali rozličné skratky. Už na začiatku kalendárneho roka sa stretávame na všetkých novoročných blahoprianiach s iniciálovou skratkou P. F., p. f. (pour féliciter, číta sa pur félisité) – doslovný význam je "na blahoželanie" a do slovenčiny sa prekladá ako "veľa šťastia" alebo "pre šťastie".

V písomných prejavoch vznikali postupne rozličné skratky. Najstaršie doklady pochádzajú už z 3. storočia pred n. l. Sú to skratky ozdobného písma hlavne v nápisoch. Skracovali sa najmä titulky (AUG = lat. Augustus), časové údaje (A. D. = lat. ante diem = pred dňom), pomenovania božských osôb (XPS = gréc. Christos = Kristus).

Potreba skratiek a značiek v písomných prejavoch je dôležitá v súčasnom rýchle pribúdajúcom svete množstva informácií. Skratkami sú zaplavené vedecké diela, printové a elektronické médiá, informácie na cestách atď., nehovoriac o komunikácii verejnej a najmä súkromnej prostredníctvom informačno-komunikačných technológií. Skratky vznikajú zložitými spôsobmi u nás alebo sa dostávajú v podobe slov k nám z cudzích jazykov. Pri niektorých už používateľovi ani nenapadne uvažovať o ich pôvode alebo o vzniku. Spôsoby tvorenia majú medzinárodný a dávno osvedčený charakter. Vznikajú podobne ako v staroveku: zo začiatočných písmen (iniciálové), zo začiatkov slov, vynechávaním niektorých častí vo vnútri a sťahovaním začiatkov a koncov slov alebo sťahovaním hociktorých iných častí slov.

Používané skratky možno členiť napríklad na grafické a slovné. Grafické skratky vznikajú tak, že sa napíše zo slova jeden alebo viacej znakov, pričom ak ide o slovenskú skratku, píše sa obyčajne s bodkou, a ak o medzinárodnú, píše sa bez bodky, napríklad: s. (strana), č. (číslo), ul. (ulica); km (kilometer, N (dusík). Slovné skratky, čiže skratkové slová vznikajú rozličnými kombináciami častí slov, napríklad MS, SNS... Do kontexty sa skratky začleňujú svojím významom, a nie formou. Teda nie USA (normálna je výslovnosť u-es-á) zaujalo stanovisko, ale USA zaujali stanovisko.

Slová sa dajú skracovať aj pomocou apostrofu, najmä v poézii, napríklad kdes’, preds’, čos’ atď. Aj v ústnych prejavoch sa uplatňuje skracovanie, napríklad skrátené dlhšie názvy osôb: Eleonóra = -Nóra a ďalšie; niektoré slangové slová, napr. učka (= učiteľka). V súčasnosti najviac používanou skratkou je OK (okej).Snaha po rýchlom a ekonomickom vyjadrovaní sa dostáva až do takej fázy, že možno uvažovať, či sa použitím skratiek nenarúša obsah, štýl a tvar textu. Skratka v písme je neraz to isté čo gesto alebo mimika v ústnom prejave: skráti, zhustí, urýchli komunikačný proces. Využívanie skratiek vo verejných prejavoch by však malo rešpektovať ustálené spoločenské normy s cieľom zrozumiteľnosti pre prijímateľa, ktorý by mal porozumieť obsahu aj takého textu, v ktorom sa nachádzajú skratky.

Július LOMENČÍK, Katedra slovenského jazyka a komunikácie FF UMB v Banskej Bystrici
-END-

Návrhy a pripomienky k tejto stránke prijíma: Ing. Dana Straková

Informácie pre

Verejnosť a médiá

UMB v médiách

Január 2017