https://www.umb.sk/cms/handler.php
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici - verzia pre nevidiacich

Blog - Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici


Preskočiť na obsah

Vieš prečo je zajac jedným z veľkonočných symbolov?

Už v 8. storočí mních Bede zaznamenal zvyky spojené s uctievaním bohyne plodnosti Eostre. Práve z jej mena sa postupne vytvorilo anglické pomenovanie Easter, aj nemecké Ostern – aj keď práve v nemeckom príklade je potrebné spomenúť ešte jedno dôležité meno: v starogermánskych tradíciách sa bohyňa úrody nazývala Ostara a jej kultovým zvieraťom bol vzhľadom na svoju plodnosť práve zajac. Zajac však bol zasvätený bohyniam jari a plodnosti aj v ďalších kultúrach – gréckej, egyptskej aj čínskej. V iných krajoch zasa ľudia verili na čarodejnice, ktoré sa premieňali v jarnom období na zajace. Tie ľuďom prinášali ochranu, a preto ich uctievali.

Hľadal si ako dieťa na Veľkú noc po záhrade čokoládové vajíčka? Alebo si to videl vo filme či počul o tom? Aj tento zvyk súvisí s veľkonočným zajacom – vznikol však v krajinách, kde zajace žili vo voľnej prírode a na jar si hľadali potravu v blízkosti ľudských obydlí. Ako plaché zviera sa prirodzene ľudí stráni, čo viedlo k poverám a rozprávkam, že roznáša a skrýva veľkonočné vajíčka. Na túto staršiu nemeckú tradíciu veľkonočného zajaca sa odvolával aj veľkonočný zvyk prezentovaný vo Franckenau už v roku 1682. Vtedy preberala maska Veľkonočného zajaca s vajíčkami a sladkosťami v košíku úlohu podobnú Santa Clausovi – hodnotila a odmeňovala deti počas Veľkej noci.

Naši predkovia sa s veľkonočným zajacom mohli stretnúť vďaka silnému vplyvu nemecky hovoriacich krajín na naše územia – napríklad aj v podobe kolonizácie na nemeckom práve a príchodom remeselníkov a ďalších špecialistov už v 11. storočí. Do tradičného jedla sa však zajac nedostal, práve naopak: pri najvýznamnejších sviatkoch zimného aj jarného novoročia nejedávali zajaca, aby im neušlo šťastie – ale ani hydinu, ktorá by im šťastie mohla rozhrabať.

Vedel si, že najstaršie zdobené vajíčka našli archeológovia už v hroboch Egypťanov?

Archeológovia objavili na mnohých miestach Európy, Ázie i Afriky v historických i predhistorických hroboch slepačie, husacie, pštrosie vajíčka, ale aj vajíčka z pieskovcov, hliny či zlata. Prvé nálezy pochádzajú z hrobov Egypťanov z obdobia 2000 - 500 rokov pred Kristom - ide o šesť hlinených vajíčok zdobených lomenými líniami, ktoré zrejme mali symbolický význam. V Grécku sa našli zvyšky maľovaných škrupín z obdobia 500 - 200 rokov pred Kristom, vajíčka sa našli aj v hroboch prvých kresťanov. V Nemecku našli pomaľované husacie vajíčka zo začiatku 4. st., vo Viedni - Simmeringu objavili archeológovia zvyšky slepačích vajíčok v hroboch Avarov. V slovanských hroboch sa našli škrupiny vajíčok z 10. - 12. st. v moravských pohrebiskách. Prečo práve vajíčko? Možno predpokladať, že vajíčko sa dávalo do hrobov buď ako symbol znovu vzkriesenia, alebo spolu s ostatným jedlom ako strava pre mŕtveho pri jeho odchode na druhý svet.

Preto je logické, že aj naši predkovia pripisovali krasliciam tajomnú a ochrannú moc. Symbolizovali pre nich obnovenie a nepretržitosť života, boli magickým a obetným prostriedkom, mali úzky vzťah nie len k záhrobnému životu, ale aj k ľudovej predstave o vzniku a zániku sveta. Skutočnosť, že z vajíčka sa dokáže vyliahnuť živý tvor si nevedeli vysvetliť, preto sa vajíčka už u starovekých národov stali neoddeliteľnou súčasťou obradov vítania jari. Boli významným a mnohoznačným symbolom nového života – a teda aj slnka, svetla, obnovujúceho sa života v prírode, zdravia a plodnosti.

V tom období každý predmet s magicko-symbolickou funkciou starostlivo ozdobovali a pripravovali na obrady a slávnosti, čím sa nielen posilnila funkcia magických síl, ale vyjadril sa aj ich estetický vzťah k životnej skutočnosti. Aj preto majú zafarbené vajíčka starú a bohatú tradíciu nielen u Slovákov, ale u všetkých slovanských i mnohých neslovanských národov.

 Vieš, čo je paska, aj keď nepochádzaš z východného Slovenska?

Východniar i gréckokatolík by Ti odpovedal, že paska je košík plný jedla, ktorý sa doposiaľ svätí spravidla na Bielu sobotu. Do košíka každá gazdinka starostlivo vloží údenú šunku, klobásu, vajíčka, sirec, pasku, soľ, čokoládového zajačika a možno ešte niečo navyše. Stále málo zrozumiteľné?

Pomenovanie paska pochádza z pomenovania starožidovského sviatku Pésach a vzťahovalo sa pôvodne ku obradnému veľkonočnému koláču – je to niečo ako dnešná vianočka, len tento koláč je menej sladký a viac pripomína ľahký chlieb. Biely koláč paska tvorí základ aj spomínaného košíka na svätenie a postupne mu prepožičal aj pomenovanie – a tak aj celý košík sa dnes nazýva paska. A prečo ďalšie požívatiny v košíku?

Šunka z bravčového mäsa má tiež svoj dôvod – bravčovému mäsu pripisovali magicko – ochrannú funkciu už naši slovanskí predkovia, preto bola bravčovina prítomná na slávnostných stoloch pri najväčších sviatkoch. Údenie bolo v časoch bez mrazničiek najtrvácnejším spôsobom konzervovania kvalitného mäsa aj na neskoršie obdobie po zabíjačke – preto máme na veľkonočnom stole údené mäso a klobásy.

Aj spomínaný sirec je vzácnosť: pravý východniar ho konzumuje výhradne na Veľkú noc čo znamená, že doposiaľ je tzv. obradným jedlom – jedlom, ktoré sa viaže výlučne s obradmi Veľkej noci. Varí sa z litra mlieka a 10-15 vajíčok spôsobom, akým niekedy naše staré mamy vedeli z kyslého mlieka „odvariť“ aj tvaroh. 

Celý obsah košíka konzumujú v regiónoch východného Slovenska aj veriaci východného rítu počas Veľkej noci pri slávnostných príležitostiach s rodinou, aj ponúkajú veľkonočným hosťom. Východniari však dnes žijú po celom Slovensku – a tak sa tento zvyk postupne rozširuje.

Veľkonočnú oblievačku či šibačku pokladáš za barbarstvo?

V podstate máš pravdu. Jej korene siahajú do predkresťanského obdobia a naši dávni predkovia jej dávali výhradne pozitívny význam. Ak dievčinu neprišli obliať či vyšibať začala sa báť, že ju vylúčili zo spoločenstva. Prečo?

Skús si predstaviť, že si nechodil do školy, neučil si sa prírodovedu, fyziku ani chémiu. Nikto Ti nevysvetlil, prečo sú noci v zime také dlhé a dni krátke. Len vieš, že v zime si viac chorý a máš menej jedla, lebo si nič v lese nenatrháš ani na poli nepozbieraš. A potom príde zmena – zrazu je deň dlhší ako noc, slnko svieti stále viac a príroda sa začína prebúdzať. Je normálne ak veríš, že prvé zelené konáriky iste musia byť veľmi silné, keď dokázali premôcť aj „pani Zimu“. A prvé zelené výhonky iste tú silu odovzdajú každému, kto ich zje. V čase vtedajšej úrovne poznania bola ich viera prirodzená. Dnes si už varíme len špenát na zelený štvrtok a netušíme, prečo...

Aj podstatou veľkonočnej šibačky je niekdajšie presvedčenie našich predkov, že sa dotykom prenesie sila z čerstvo zeleného jarného konárika aj do tela „obdarovanej“ dievčiny. Veľkonočná oblievačka je tiež službou – má podobný význam ako niekdajšie obradné kúpanie aj umývanie sa v tečúcej vode, ktorá podľa našich predkov prinášala silu a zdravie a odnášala všetky zlé sily a choroby. Preto dievčatá očakávali, aj obdarovali a pohostili šibačov a oblievačov.

Pôvodne sa oblievalo skôr na východnom Slovensku a šibalo skôr na západnom Slovensku – len v posledných desaťročiach sme si zobrali „aj – aj“ a čerstvú vodu sme vymenili za „voňavku“.

 

 

 PhDr. Zuzana Drugová

 

SirecSirecPaska - koláč/chliebPaska - koláč/chliebPaska - košíkPaska - košíkSvätenie paskySvätenie paskySvätenie paskySvätenie paskyOblievačkaOblievačkaOblievačkaOblievačkaOblievačka v krojochOblievačka v krojoch

Zdroje:

AdamPranda – Elena Prandová: Slovenské kraslice. Osveta Martin, 1994.

Emília Horváthová: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Tatran Bratislava, 1981

Ako sa stal veľkonočný zajac s vajíčkom symbolom Veľkej noci? | Solid Care

Easter Bunny - Wikipedia