Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici


Prof. Jaroslav Mazúrek, zakladateľ vysokoškolského vzdelávania v Banskej Bystrici

Prof. Jaroslav Mazúrek, zakladateľ vysokoškolského vzdelávania v Banskej Bystrici, deväťdesiatročný jubilant

 

Prof. RNDr. Jaroslav Mazúrek, CSc., v októbri 2020 zavŕšil deväťdesiaty rok svojho života. Narodil sa na južnej Morave v historickom centre Slovácka, v Starom Měste pri Uhorskom Hradišti.

Po maturite na reálnom gymnáziu v Novom Jičíne v roku 1950 odišiel študovať geografiu na Univerzitu Komenského v Bratislave.

Po úspešnom absolvovaní štúdia v roku 1954 bol prijatý ako asistent na Katedru geografie Vysokej školy pedagogickej v Bratislave. Katedru v tom čase viedol doc. RNDr. Jozef Fraňo, ktorý však začiatkom nového akademického roka 1954/1955 bol vymenovaný za dekana novovzniknutej Vyššej pedagogickej školy v Banskej Bystrici. V polovici októbra 1954 oslovil J. Mazúreka, aby nastúpil do zamestnania na novovzniknuté pracovisko v Banskej Bystrici. Stal sa tak jedným z učiteľov jedenásťčlenného zboru, ktorí začali personálne aj materiálne budovať novú pedagogickú inštitúciu od svojho začiatku. Okrem zabezpečenia všetkých potrebných vecí pre katedru (zbierky, mapové zdroje, literatúra, vyučovacie pomôcky, prírodniny a i.) viedol cvičenia a semináre, ktoré boli praktickým doplnkom prednášok docenta J. Fraňa. Bola to najmä geológia pre geografiu aj biológiu, ako aj cvičenia z mineralógie pre biológiu a chémiu. Vyučoval aj matematický zemepis a kartografiu.

J. Mazúrek sa podieľal aj na rozvoji banskobystrického akademického športu. V období vzniku pedagogickej školy v Banskej Bystrici neexistovala samostatná katedra telesnej výchovy. Povinná dvojhodinová telesná výchova pre všetkých študentov bola priradená ku katedre všeobecného základu s pedagogikou, psychológiou a marxizmom-leninizmom. Napriek absencii samostatného pracoviska telesnej výchovy prejavovali študenti aktívny záujem o šport. Dobré podmienky boli vytvorené aj na volejbal, basketbal, ľahkú atletiku, hádzanú a v zimnom období na bežecké lyžovanie v bezprostrednej blízkosti okolia školy. J. Mazúrek sa stal spoluzakladateľom basketbalového oddielu. V polovici decembra 1954 sa za predsedníctva dekana fakulty Jozefa Fraňa realizovala ustanovujúca schôdza, ktorej rozhodnutím vznikol basketbalový oddiel Slávia Pedagóg Banská Bystrica. Výkonnostne bol zaradený do krajskej basketbalovej ligy (účastníkmi boli Lokomotíva Zvolen, Banícka škola B. Štiavnica, Banícka škola Tisovec, Lokomotíva B. Bystrica, TJ Závod SNP Žiar nad Hronom a TJ Hnúšťa). Predsedom oddielu v prvom období sa stal sám dekan fakulty Jozef Fraňo, tajomníkom a zároveň trénerom bol Jaroslav Mazúrek. V prvých dvoch sezónach dosahovali oddiely žien aj mužov veľmi dobré výsledky. Po dvojročnej existencii oddielu Slávia Pedagóg došlo nielen v  Banskej Bystrici, ale aj v celom vtedajšom Stredoslovenskom kraji k zjednoteniu malých basketbalových klubov do väčších. To postihlo aj Sláviu, ktorá sa ako dočasná súčasť dostala pod Lokomotívu Banská Bystrica.

Po školskej reforme v roku 1960 a vytvorení Pedagogického inštitútu sa obnovil basketbalový klub Slávia a jeho ženské družstvo, ktoré za krátky čas dosiahlo vynikajúce výsledky (bojovalo aj o titul majstra Československa). V období basketbalových úspechov v ženskej celoštátnej lige však J. Mazúrek sledoval banskobystrickú Sláviu len ako člen Katedry geografie a histórie na pôde Pedagogického inštitútu v Martine. Odtiaľ sa po krátkom pôsobení vrátil späť na pracovisko v Banskej Bystrici.

Významným medzníkom v športovej činnosti študentov bol povinný letný tábor (turistický, plavecký, veslársky) na Hrone (Plavno) a zimný lyžiarsky kurz (Tajovská chata, Suchý vrch), na organizácii ktorých sa podieľal tiež J. Mazúrek. V rámci Vyššej pedagogickej školy sa pravidelne konali preteky v ľahkej atletike, turnaje v basketbale a volejbale (vrátane učiteľského družstva). Podobne boli riadené lyžiarske preteky študentov na Suchom vrchu. V rámci slovenských univerziád pôsobil J. Mazúrek ako rozhodca ľahkej atletiky. Vedúcim rozhodcov v ľahkej atletike bol na všetkých medzištátnych stretnutiach konaných v Banskej Bystrici.

V roku 1960 bolo vysokoškolské učiteľské štúdium zastrešené pedagogickou fakultou. Katedra geografie pokračovala vo svojich tradíciách, personálne aj materiálne bola veľmi dobre vybavená. J. Mazúrek sa špecializoval na výučbu regionálnej geografie Československa, geografie Európy, ochrany prírody a krajiny a na didaktiku vyučovania geografie.

V priebehu pôsobenia na fakulte dosiahol hodnosť kandidáta vied (CSc.). Vedecko-pedagogický titul docenta získal na Pedagogickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, ako aj na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a neskôr na tejto univerzite aj titul profesora.

Okrem vlastnej katedry praktizoval v neskorších rokoch výučbu geografie aj na iných fakultách UMB (EF a FPVMV). Po odchode do dôchodku v rokoch 2005 – 2009 ešte vyučoval na Katedre geografie Fakulty prírodných vied UKF v Nitre.

Po skončení pedagogickej činnosti v roku 2009 ho rektor UMB v Banskej Bystrici vymenoval za emeritného profesora na súčasnej Katedre geografie a geológie Fakulty prírodných vied UMB so všetkými povinnosťami a právomocami.

Posudzovateľská činnosť prof. J. Mazúreka je veľmi rozsiahla. Jeho oponentúrou prešli vedecké práce desiatok geografov v celom bývalom Československu. Okrem recenzovania doktorandských, habilitačných a inauguračných prác oponoval odborné publikácie určené svojim obsahom širokej verejnosti.

Aktívne sa zapájal do prednášok určených pre učiteľov v praxi. Pod jeho vplyvom si osvojovali nielen nové odborné poznatky z regionálnej geografie, ale najmä ich didaktickú aplikáciu pre základné a stredné školy. Po roku 1990 sa jeho prednášky pre prax stali dôležitou súčasťou kvalifikačného rastu učiteľov z celého stredného Slovenska. Doteraz spomínajú na „návrat do školských lavíc“, na nové prístupy vo vyučovaní regionálnej geografie Slovenska, Európy a sveta pod vedením pána profesora J. Mazúreka.

Prof. J. Mazúrek udržiaval už od roku 1956 odborné aj priateľské vzťahy s mnohými geografickými pracoviskami v Československu. Jeho zásluhou sa pracovisko geografie v Banskej Bystrici stalo súčasťou siete geografických pracovísk. Tento vzťah pretrval aj po rozdelení Československa. Uvádzal do vedeckého života svojich mladších kolegov, odporúčal ich na spoluprácu s inými pracoviskami alebo vedeckými kolektívmi. Mal široký dosah aj na neštátne inštitúcie. Zapájal sa do činností ochrany životného prostredia najmä vo svojom bydlisku – v meste Kremnici.

Kremničan Karol Lányi ako člen Spolku ochrancov prírody pri Národnom múzeu v Prahe bol jeden z mála registrovaných členov zo Slovenska. Po svojom príchode do Kremnice mal silný odborný vplyv na J. Mazúreka, ktorý sa stal členom spolku ochranárov. V tom období na strednom Slovensku neboli inštitúcie tohto druhu. Kremnickí ochranári riešili najmä problematiku životného prostredia Kremnických vrchov, ako aj ďalších banských oblastí stredného Slovenska. J. Mazúrek sa zaslúžil o ochranu významných lokalít. Katedra geografie sa v období rokov 1954 – 1956 významným spôsobom podieľala na rozvoji ochrany prírody v celom bývalom Stredoslovenskom kraji.

Odbor kultúry Krajského národného výboru v Banskej Bystrici, pod ktorý patrila ochrana prírody a krajiny, sa obracal pri vypracovaní viacerých expertíz súvisiacich s navrhovanými chránenými územiami a lokalitami v kraji na členov katedry geografie (J. Fraňo, J. Mazúrek). V tom čase z katedry vyšlo viacero posudkov a návrhov na ochranu vzácnych geologických výtvorov v Kremnických vrchoch, Štiavnických vrchoch a Krupinskej planine. Odborné články z problematiky ochrany prírody zo stredného Slovenska zverejňoval J. Mazúrek väčšinou v časopise Krásy Slovenska. Najväčší citový vzťah zo všetkých banských oblastí na Slovensku má však neustále k historicky zlatej Kremnici. Katedra geografie riešila aj výskum zameraný na využitie vulkanických materiálov pre stavebný materiál a cementárne. Výsledky výskumu boli uplatnené v praxi.

Pán profesor spolupracoval aj so zahraničnými geografickými pracoviskami. Pôsobil na Kube, neskôr vo väčšine štátov strednej, južnej a západnej Európy. Pracoval najmä v teréne, zbieral materiál, vytváral zbierky a umožňoval vzájomné výmeny pracovníkov. Stredoslovenské banské oblasti sa dostali do povedomia vedeckého zahraničia, neskôr aj do širšej populácie. Po roku 1990 spolu s prof. H. Hilbertom získali vedecké granty na spoluprácu s Holanďanmi, Švajčiarmi alebo Nemcami.

Veľkou láskou pána profesora bolo cestovanie zamerané na spoznávanie cudzích krajín. V bývalej socialistickej republike sa veľmi ťažko vybavovali zahraničné cesty. Množstvo z nich preto podnikol zo svojich vlastných zdrojov. Poznatky a osobné skúsenosti získané zo zahraničných pobytov uplatňoval na svojich prednáškach. Pripomínal, že geografia vzhľadom na svoje hraničné miesto medzi prírodnými, spoločenskými a technickými vedami má možnosť integrovať poznatky z iných vedných odborov a hodnotiť krajinu komplexne. Dokazoval to aj skúmaním prírodno-technických systémov, ktoré v našej krajine vytvorili naši predkovia. Zmodernizoval metódu terénnych pozorovaní na praktických cvičeniach a exkurziách, ktorú doplnil o fotografickú, príp. filmovú dokumentáciu.

Pán profesor sa intenzívne venoval aj problematike cestovného ruchu, najmä v spolupráci s terajšou Ekonomickou fakultou UMB. Vynikajúcim knižným výstupom z tých čias bola vysokoškolská učebnica geografie cestovného ruchu. Po vzniku Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB začal prednášať aj na jej pôde. Aplikoval regionálnu geografiu do geopolitickej roviny v rámci kauzálnych vzťahov. Prejavilo sa to vo vysokoškolských učebných textoch geografie Severnej Ameriky, Latinskej Ameriky a Slovenska. Vynikajúco ovládal dejinné udalosti celých krajín alebo regiónov. Bol „chodiacou encyklopédiou“, vedel so študentmi diskutovať nielen počas seminárov. Študenti ho vyhľadávali aj na večerné neformálne diskusie. Pán profesor ich neodmietal, naopak, rád vyhľadával citlivé geopolitické problémy, na ktoré upozorňoval študentov. Najlepším absolventom geografie na FPV UMB umožnil začať svoju profesijnú kariéru na FPVMV UMB. Niektorí z nich doteraz pôsobia na UMB.

Vzťah učiteľov k študentom bol na Katedre geografie FPV UMB vždy na veľmi dobrej úrovni. V značnej miere k tomu prispeli vzájomné osobnejšie kontakty v rámci geografických exkurzií a terénnych cvičení zameraných na poznávanie Slovenska alebo zahraničia. Do svojej sedemdesiatky sa pán profesor aktívne zúčastňoval na terénnych cvičeniach v zahraničí. Jeho entuziazmus pre spoznávanie krajín bol veľmi „nákazlivý“. Vedel komparovať stav súčasnej krajiny a spoločnosti s jej stavom v minulosti. Vtedy využíval svoje poznatky získané v dávnejšej minulosti. Jeho pamäť sme mu všetci závideli. Dodržiaval princíp, že úspešné vyučovanie geografie na základnej a strednej škole vyžaduje od učiteľa rozsiahle teoretické vedomosti, praktické skúsenosti a používanie nových progresívnych vyučovacích metód.

Dovolíme si pripomenúť, že pán profesor stál aj pri zrode pomenovania našej univerzity. Ako jeden z prvých navrhol Mateja Bela, najvýraznejšiu historickú osobnosť nášho regiónu. O návrhu sa viedli diskusie na domácej akademickej pôde, ako aj v politických štruktúrach. Dôležité bolo, že s návrhom sa stotožnila akademická obec aj vedenia fakúlt.

Pán profesor, radi vám do ďalších rokov života želáme najmä pevné zdravie, neutíchajúci entuziazmus a vašu povestnú dobrú náladu. Ďakujeme, že sme mohli spolupracovať a učiť sa od vás. Ďakujeme, že ste.

 

Kolektív zamestnancov Katedry geografie a geológie FPV UMB

 

článok z časopisu Spravodajca

 


Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici