Posledný rok sa skloňuje slovo ZDRAVIE ešte častejšie ako v minulosti. Žiaľ, počas uplynulého roka akoby synonymom zdravia bol len negatívny test na koronavírus. Jeho existenciu a nebezpečenstvo v žiadnom prípade nespochybňujem (nakoľko sme ho aj s celou rodinou prekonali), ani nenadávam na opatrenia, ale chcem poukázať, že nesmieme zabúdať ani na iné hrozby. U nás, na KTVŠ FF UMB sa snažíme vnímať šport nielen optikou vrcholového športu a jeho koncového produktu – šampióna. Preto pokladáme za nutné poukazovať na nutnosť pohybu ako prevencie civilizačných ochorení, ale aj na pohyb ako na jeden z faktorov dlhodobo udržateľného zdravia s nemalým pozitívnym vplyvom na imunitu.

Pohyb vnímame ako významný faktor, ktorý môže eliminovať nadhmotnosť a obezitu, pričom tie patria k najväčším hrozbám aj v súvislosti s COVID-19 , ale už niekoľko rokov nezanedbateľne zvyšujú aj úmrtnosť vo svete. Podľa ÚVZSR spôsobujú ročne v krajinách EÚ viac úmrtí, ako spôsobilo ochorenie COVID-19 za rok pandémie na celom svete. Preto pokladáme za naozaj veľmi dôležité, aby sme venovali zvýšenú pozornosť aj boju s obezitou, s dôrazom na dostatok pohybovej aktivity, keďže WHO upozorňuje, že nedostatok pohybu prispieva ročne vo svete k približne piatim miliónom úmrtí a to aj s nemalými ekonomickými dôsledkami. Samozrejme, v súvislosti s tým nesmieme zabúdať ani na psychické zdravie ako aj výchovný rozmer športu. Keď si však uvedomíme, že takmer tretina detí u nás športuje výhradne na hodinách telesnej a športovej výchovy a skombinujeme to s faktom, ktorý znie až neuveriteľne, že len 41 % našich základných škôl malo na konci roku 2016 telocvičňu, musíme si prirodzene položiť otázku, čo tieto deti robili posledný rok? Najmä ak vnímame fakt, že asi 80 % obéznych detí si prenáša obezitu do dospelosti, čo môže ich životy skracovať až o 20 rokov. Preto pokladáme za nevyhnutné, aby:

• každé dieťa malo každý deň aspoň hodinu organizovanej pohybovej aktivity, v kontexte čoho vyzerá oveľa racionálnejšie zaradenie minimálne jednej hodiny telesnej a športovej výchovy každý deň, ako vymýšľať akékoľvek poukazy, či iné postupy;
• sme vychovávali k pohybu na všetkých stupňoch vzdelávania (a to od materskej školy až po univerzity);
• každý človek dostal priestor na to, aby sa v blízkom okolí svojho bydliska mohol pohybovo vyžiť;
• boli viditeľnejšie kampane zamerané na pohyb a zdravý životný štýl.

Súhrnne môžeme povedať, že každý by si mal nájsť na pohybovú aktivitu aspoň 40-60 minút denne, pričom ako najefektívnejšie sa javí kombinovať prevažne aeróbne zaťaženie s dostatkom silového zaťaženia a to v podstate pre všetky vekové skupiny. Samozrejme, nemusíme každý deň nasmerovať svoje kroky do fitnescentra. Niekedy môže stačiť aj rýchlejšia prechádzka, doprajme si preto pravidelne aspoň tú. Naozaj nezabúdajme, že nadhmotnosť a obezita sú vážne hrozby aj v našej krajine. Za veľmi dôležité považujeme z pohľadu nášho pôsobenia aj vychovávanie vysokoškolákov k pravidelnej a organizovanej pohybovej aktivite, lebo výchova budúcich rodičov a to nielen z radov inteligencie môže byť tou najefektívnejšou cestou k lepšiemu zdraviu populácie. Samozrejme, doba je rýchla, voľného času máme málo. Avšak nezabúdajme, žijeme len raz a zdravie máme len jedno, preto si skúsme nájsť čas na to najdôležitejšie!

doc. PaedDr. Martin Pupiš, PhD.