Dojatí, vďační, šťastní...

Dňa  30.3.2016 rektorát UMB pripravil pri príležitosti Dňa učiteľov stretnutie rektora s bývalými vysokoškolskými učiteľmi Univerzity Mateja Bela.

 

Tlmočíme Vám pocity a zážitky našich bývalých vysokoškolských pedagógov.

  • PhDr. Dáša Bačíková, CSc.: Ťažko sa hľadajú slová, keď človek prežíva silné emócie... Konštatujem, že vedenie UMB si prvý raz pri oslavách Dňa učiteľov spomenulo na dôchodcov, na ľudí, ktorí svoj profesionálny život prežívali pôsobením na UMB v jej terajšej podobe, alebo učili na jej fakultných predchodkyniach. 30. marca 2016 sa v slávnostnej aule Ekonomickej fakulty UMB postretávali ľudia, ktorí si boli kedysi blízki. Stretávali sa na chodbách školy, v pracovniach, na študentských exkurziách, na rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach. Bolo to v rokoch, keď slovo priateľstvo malo ešte svoj pôvodný význam. Oslava Dňa učiteľov, na ktorej sme sa stretli, nebola obyčajná, bola výnimočná. Umelecky hodnotný program, neformálnosť, emotívny príhovor pána rektora a spomienky bývalých študentov v podaní Slavomíry Očenášovej dali stretnutiu punc výnimočnosti. Mali sme možnosť stretnúť sa a porozprávať s kolegami z čias dávnejších, nedávnych aj súčasných. Aula bola obrazne povedané nabitá pozitívnou energiou a spomienkami. Menovky, ktoré sme dostali, som na začiatku zaradila do kategórie recesií, boli naozaj niekedy potrebné, aby sme spoznali aj kolegov z iných fakúlt. Srdečná vďaka za pozvanie, srdečná vďaka za nezabudnuteľný Deň učiteľov, ktorý nám bude pripomínať aj Ďakovný list rektora UMB BB doc. Ing. Vladimíra Hiadlovského, PhD. Ďakujeme, pán rektor! Našej UMB želáme, aby sa jej podarilo svojou autoritou a odbornou kompetenciou uzdravovať situáciu v školstve, aby pomohla zastaviť nekonečný príbeh často nezmyselných reforiem, ktoré postihli, žiaľ, aj prípravu budúcich pedagógov, aby v slovenskom školstve bola na prvom mieste profesionalita. Na marcové stretnutie budeme dlho spomínať.
  • prof. PhDr. Eva Michalová, CSc.: Ďakujem za nesmierne milé a kultivované popoludnie. Také podujatie dokážu zorganizovať len ľudia s láskou a veľkým srdcom, patrí im za to veľká vďaka. Stretnutie malo ráz pohody a „obdivu" k tomu, čo vek s nami dokáže urobiť. Stretnutie nemalo chybu a verím, že sa zapíše do našich pamätí ako vzácna chvíľa nášho času.
  • doc. RNDr. Štefan Kováčik, PhD.: Už v starovekom Grécku zámožnejší ľudia zverovali svoje deti do výchovy vzdelaným otrokom, ktorých nazývali „pajdagogos". Mnohí z nás vykročili na túto „otrockú" cestu najmä preto, že sa cítili dosť vzdelaní a dosť odvážni na jej zvládnutie. Neraz sme sa povzbudzovali prísloviami: „Vydrž! Zajtra to bude horšie.", alebo „To nič.... Raz toto budú zlaté časy." A my sme to nevzdali a vydržali sme. Teraz sme už na zaslúžilom odpočinku, ale stále žijeme s našou univerzitou, tešia nás jej úspechy, ale mrzia nás aj problémy nášho školstva. Balzamom pre našu dušu bolo stretnutie nás – bývalých vysokoškolských učiteľov iniciované pánom rektorom. Srdečne sme sa zvítali a nevedeli sme, komu sa skôr venovať. My mladší dôchodcovia sme sa tešili z prítomnosti starších kolegov, ktorí nás kedysi učili – na ktorých si v dobrom spomíname. O ich úctyhodnom veku ich utvrdzovala prítomnosť nás mladších, ktorí sme boli ich študentmi a už sme dôchodcovia. Kedysi dávno jeden z našich kolegov – filozof poznamenal: „Mám ja teda psí život. Slúžil som verne ako pes a keď ma nepotrebovali – vyhnali ma ako psa..." Smutné bolo na tomto, že pri odchode mu nikto za dlhoročnú prácu ani nestihol podať ruku a vysloviť čarovné slovíčko: „Ďakujem!" Určite takto odišli do dôchodku aj ďalší. Pohladením našej učiteľsky skromnej duše bol ďakovný list a podanie ruky pána rektora. Teší nás toto milé gesto a prejav úcty. Kdesi v kútiku duše nás mrzí, že zo svojho bohatého arzenálu vedomostí už nemáme možnosť odovzdávať informácie študentom, ale veríme, že naši mladí kolegovia to určite zvládnu. Ďakujeme, že sme pričinením rektora UMB mohli v kruhu svojich priateľov a dlhoročných kolegov stráviť veľmi príjemné chvíle.
  • Mgr. Anita Murgašová: Úprimne ďakujem za pozvanie na stretnutie pri príležitosti Dňa učiteľov. Bolo to skutočne krásne, fantastický nápad a počin. Prvýkrát som nadobudla pocit dobre vykonanej práce. Prvýkrát som mala dojem, že tých posledných 20 rokov, ktoré som venovala vybudovaniu jediného pracoviska na univerzitách v SR zameraného na celoživotné vzdelávanie učiteľov, žiakov a študentov škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí, nebolo márnych. Deň učiteľov bol nasýtený človečenskosťou a stretnutie rektora s bývalými vysokoškolskými pedagógmi potvrdilo, že na UMB môžu byť aj ľudia prekypujúci humánnosťou, úctou k všetkým a všetkému, čo patrí k našej alma mater.

 

Fotografie z podujatia Deň učiteľov 2016